Depresia: príznaky, typy a liečba

Depresia je duševná porucha, ktorá postihuje milióny ľudí na celom svete. Charakterizuje ju pocit smútku, strata záujmu o bežné činnosti a nedostatok energie. Môže mať vážne dôsledky pre jednotlivcov, ich rodiny a celú spoločnosť. Hoci sa depresia často považuje za „smútok", je oveľa komplexnejšia a zahŕňa širokú škálu emocionálnych, fyzických a kognitívnych príznakov.

pilulka

Čo je depresia?

Depresia je stav pretrvávajúcej zlej nálady a straty záujmu o bežné činnosti. Depresívne príznaky sa môžu vyskytnúť napríklad aj počas smútenia alebo pri iných psychických poruchách. Ak však prekročia určitú hranicu klinického významu, ide o depresívnu poruchu alebo klinickú depresiu. Pre niektorých môže byť prekvapením, že depresia sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Existuje niekoľko typov depresie. Tieto typy sa môžu líšiť, ale všetky majú spoločné to, že negatívne ovplyvňujú kvalitu života jednotlivca.

Tri základné typy depresie zahŕňajú:

  • Klinická depresia: Najčastejšia forma depresie, charakterizovaná pocitmi smútku, straty záujmov a inými príznakmi trvajúcimi dva týždne alebo dlhšie. Možno ju rozdeliť na mnoho typov, buď podľa prevládajúcich príznakov, alebo podľa závažnosti.
  • Dysthymia: Chronická forma depresie s miernejšími príznakmi, ktorá trvá najmenej dva roky.
  • Bipolárna porucha: Ide o poruchu, pri ktorej sa epizódy depresie striedajú s epizódami mánie alebo hypománie. Odlíšenie bipolárnej poruchy od iných typov depresie je veľmi dôležité aj z hľadiska liečby.

 

Dajú sa rozlíšiť aj nasledujúce typy depresie:

Rozlišovanie podľa závažnosti

Mierna, stredne ťažká a ťažká depresia sa líšia závažnosťou a počtom príznakov. Zatiaľ čo pri miernej depresii môže postačovať psychoterapeutická liečba, ťažšie formy si vyžadujú medikamentóznu liečbu a často aj hospitalizáciu. Našťastie sú miernejšie formy častejšie ako ťažké depresie. Tú často sprevádzajú závažné príznaky poruchy vnímania reality (napr. halucinácie, bludy) a niekedy si vyžaduje liečbu elektrokonvulzívnou terapiou.

Diferenciácia podľa prevládajúcich príznakov

Keď prevláda zhoršenie nálady a útlm, hovoríme o melancholickej depresii, ale často je prítomná aj depresia s výraznými príznakmi úzkosti alebo podráždenosťou. Existuje aj atypická depresia, pri ktorej sa niektoré príznaky prejavujú odlišne od bežného priebehu depresie.

Symptomatická a sekundárna depresia

Depresívne symptómy môžu byť dôsledkom iných problémov, napríklad fyzického ochorenia alebo dokonca užívania liekov. Depresiu môže spôsobiť napríklad porucha štítnej žľazy, ako aj mnohé iné ochorenia, najmä hormonálne a neurologické. Aj bežne používané lieky môžu spôsobiť depresiu; patria sem lieky na autoimunitné poruchy, kortikosteroidy, ale aj mnohé iné lieky. V týchto prípadoch je dôležité koordinovať liečbu s lekárom, ktorý lieči telesnú poruchu.

Chronická a rezistentná depresia

V niektorých prípadoch depresívny stav nereaguje adekvátne na liečbu. Vtedy je potrebné posúdiť, či existujú faktory, ktoré depresívny stav udržiavajú (typicky napríklad užívanie návykových látok, chronický stres alebo maladaptívne mechanizmy zvládania). Vtedy je často vhodné kombinovať liečbu psychiatrickými liekmi a psychoterapiu.

Depresia v tehotenstve a po pôrode

V období tehotenstva, pôrodu a šestonedelia je tiež riziko depresie. K jej vzniku môžu prispieť fyzické zmeny, ale predovšetkým stres spojený s pôrodom, zotavovaním a starostlivosťou o novorodenca. Väčšina matiek zažíva po pôrode obdobie zníženej nálady alebo podráždenosti, takzvané „Baby blues“, ktoré však treba odlíšiť od ťažkej depresie.

 

Depresívna epizóda a opakovaná depresia

Ak sa pacient dostane do depresie raz, ide o depresívnu epizódu. Ak sa depresívne epizódy opakujú, ide o rekurentnú depresiu. Približne 50 % pacientov zažije len jednu depresívnu epizódu. U druhej polovice sa s každou ďalšou depresívnou epizódou zvyšuje riziko, že sa depresia bude naďalej opakovať.

Endogénna a reaktívna depresia

Reaktívna depresia má svoju príčinu v externých udalostiach, ktoré ovplyvnili pacienta, zatiaľ čo endogénna depresia sa považuje za poruchu založenú skôr na predispozícii pacienta. V skutočnosti však u väčšiny pacientov zohráva úlohu kombinácia oboch faktorov a toto rozlišovanie sa v klinickej praxi príliš nepoužíva.

Psychosomatická a larvovaná deprese

Depresia sa môže prejavovať najmä fyzickými príznakmi. Niekedy si zmeny svojej emocionality a psychického stavu nemusí uvedomovať ani samotný pacient. To môže výrazne skomplikovať diagnostiku depresie.

 

Sezónna afektívna porucha (Sezónní deprese)

Tento typ depresie je viazaný na sezónu a opakovane sa prejavuje na jeseň a v zime. Pri liečbe sa môže použiť fototerapia, t. j. stimulácia jasným svetlom.
 

Príčiny depresie sú komplexné

Príčiny depresie sú často kombináciou genetických, biologických, environmentálnych a psychologických faktorov. Hovorí sa o modelu zraniteľnosti a stresu. Niektorí ľudia môžu mať genetické predpoklady na depresiu alebo sa v detstve naučia negatívnym a pesimistickým postojom. Potom, keď sa v živote vyskytnú situácie, v ktorých stres alebo traumatizujúce udalosti presahujú schopnosť človeka vyrovnať sa s nimi, vzniká depresia.

Existujú rôzne teórie, ktoré sa snažia vysvetliť depresiu. Všeobecne známa je takzvaná neurochemická hypotéza, kde sa za príčinu depresie považujú zmeny neurotransmiterov, ako sú serotonín a noradrenalín. Ďalšia teória hovorí o strate schopnosti primerane reagovať na stres narušením tzv. osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Z psychologického hľadiska sa za rizikový považuje negatívny kognitívny štýl, ktorý vedie k pocitom bezmocnosti. Strata blízkej osoby v detstve sa považuje za rizikový faktor. Medzi ďalšie faktory môžu patriť chronické ochorenia, užívanie liekov, zneužívanie alkoholu alebo drog a nedostatok slnečného svetla počas zimných mesiacov.

Príznaky depresie: psychické a fyzické

Príznaky depresie sa môžu u jednotlivých osôb líšiť, ale často zahŕňajú pocity smútku, beznádeje, straty záujmu o činnosti, únavu, ťažkosti so spánkom, zmeny chuti do jedla, pocity bezcennosti a myšlienky na samovraždu. Na diagnostikovanie depresie musia byť príznaky prítomné najmenej dva týždne a musia výrazne narúšať bežný život jedinca.

 

Psychické príznaky depresie

Depresia sa prejavuje predovšetkým zmenenými náladami, prežívaním a psychickými stavmi:
 

  • Smutná alebo zlá nálada: Väčšinu dňa sa cítite smutný, prázdny alebo bez nádeje. Tento pocit môže byť trvalý alebo sa môže vyskytovať v určitých častiach dňa. Môže sa prejavovať aj ako pocit emocionálnej prázdnoty.
  • Ztráta záujmu alebo potešenia: Strácate záujem o veci, ktoré vás predtým bavili, ako sú koníčky, spoločenské aktivity alebo sex.
  • Pocity beznádeje alebo pesimizmu: Máte pocit, že veci sa nikdy nezlepšia a že nič nemá zmysel.
  • Pocity viny, bezcennosti alebo neschopnosti: Sebahodnotenie je veľmi nízke, môžete sa cítiť vinní za veci, ktoré nie sú pod vašou kontrolou.
  • Zvýšená úzkosť alebo nervozita: Môžete sa cítiť vnútorne napätí, nervózni alebo podráždení.
  • Zmeny v myslení: Môže byť prítomná porucha pozornosti. Časté sú aj ťažkosti pri rozhodovaní aj v bežných situáciách a pacient sa môže cítiť bezmocný.
  • Myslenie na smrť alebo samovraždu: Môžu sa vyskytnúť pasívne myšlienky na smrť alebo v závažnejších prípadoch samovražedné myšlienky rôznej intenzity, ktoré môžu viesť k plánovaniu a pokusom o samovraždu.
  • Zmeny v správaní: Môže dôjsť k stiahnutiu sa od rodiny a priateľov, strate záujmu o spoločenské aktivity alebo zanedbávaniu osobnej starostlivosti a hygieny.

Fyzické prejavy depresie

Pri psychických príznakoch sa depresia môže prejavovať aj fyzickými problémami:
 

  • Zmeny chuti do jedla a hmotnosti: Depresia zvyčajne vedie k strate chuti do jedla a úbytku hmotnosti. Môže sa však vyskytnúť aj nadmerný príjem potravy.
  • Narušenie spánku: Pre depresiu je typická nespavosť ranného typu, t.j. budenie sa skôr, ako je pacient zvyknutý. Môžu sa však vyskytnúť aj iné poruchy spánku vrátane nadmernej ospalosti.
  • Únava a nedostatok energie: Pocity vyčerpania alebo strata energie aj po malej fyzickej alebo duševnej námahe.
  • Bolesti tela: bolesti hlavy, bolesti svalov, kĺbov alebo nevysvetliteľné bolesti tela, ktoré nemajú zjavnú príčinu.
  • Pomalosť alebo nepokoj: Pomalosť pohybov alebo reči, ktorú môžu pozorovať ostatní, alebo naopak pocit vnútorného nepokoja a neschopnosť zostať v pokoji.
  • Zmeny v tráviacom systéme: Problémy, ako sú zápcha, hnačka alebo iné tráviace problémy, ktoré nesúvisia s iným ochorením.
  • Znížená sexuálna túžba: Strata záujmu o sex alebo iné sexuálne aktivity.
  • Zmeny menštruačného cyklu: U žien sa môžu vyskytnúť nepravidelnosti alebo zmeny menštruačného cyklu.

Pilulka odborník Mgr. Dominika Zourková hovorí:

„Depresia je závažné ochorenie, ktoré môže mať hlboký vplyv na život človeka. S vhodnou liečbou a podporou je však možné zvládnuť príznaky a žiť plnohodnotný a šťastný život. Je dôležité rozpoznať príznaky depresie, v prípade potreby vyhľadať pomoc a podporiť tých, ktorí s ňou bojujú.

Depresia u mužov a žien

Depresia sa u žien diagnostikuje až dvakrát častejšie ako u mužov. Dôvod, prečo je to tak, nie je úplne známy, ale podľa všetkého je depresia u žien častejšia a môže sa prejavovať aj inak ako u mužov, a preto sa ľahšie rozpozná. Medzi možné príčiny by mohli patriť hormonálne faktory alebo možno skutočnosť, že ženy sú viac ohrozené nepriaznivými životnými udalosťami v detstve a dospelosti.

Projevy depresie u žien

  • Ženy s depresiou môžu častejšie pociťovať úzkosť, majú typické pocity smútku, viny, bezcennosti a častejšie je prítomný plač.
  • Ženy môžu mať aj variabilnejšie zmeny spánku alebo chuti do jedla.
  • Ženy s depresiou tiež častejšie uvádzajú fyzické príznaky sprevádzajúce depresiu.
  • Ženy majú viac samovražedných pokusov.

Projevy depresie u mužov

  • U mužov sa depresia môže častejšie prejavovať ako podráždenosť, hnev, dokonca agresivita.
  • Muži majú tiež tendenciu menej sa zverovať so svojím duševným stavom iným a môžu mať tendenciu skrývať príznaky depresie.
  • Muži s depresiou sa môžu uchyľovať aj k rizikovému správaniu, ako je užívanie drog alebo hazardné hry.
  • Ak majú muži samovražedné sklony, častejšie sa uchyľujú k drastickejším metódam a častejšie dokonajú samovraždu ako ženy.

Depresia počas života

Depresia môže postihnúť jednotlivcov v každom veku, od detstva až po starobu. Príznaky a liečba sa môžu líšiť v závislosti od veku a životných okolností jednotlivca.

Depresia v detstve

Častejšie vzniká ako reakcia na nejakú situáciu, napríklad problémy v škole, šikanovanie alebo rodinné problémy. V detstve a dospievaní sa depresia môže častejšie prejavovať ako podráždenosť.

Depresia dospievajúcich

Môže to súvisieť s hormonálnymi zmenami, sociálnym tlakom a prechodom do dospelosti. Dospievajúci sú citlivejší na výkyvy nálad a nemusia mať ešte natoľko vyvinuté schopnosti zvládania situácie ako dospelí.

Depresia v dospelosti

Môže vzniknúť ako reakcia na rôzne stresové situácie, ťažkosti v práci, ekonomické ťažkosti, rodinné problémy. Čím skôr sa objaví, tým väčšia je tendencia k chronicite.

Depresia u starších ľudí

Môže súvisieť s chronickými zdravotnými problémami, stratou blízkych alebo izoláciou. Častejšie sa prejavuje aj fyzickými príznakmi.

Diagnostika depresie: test, rozhovor a krvný test

Odborníkom na diagnostiku depresie je psychiater, ale z dlhodobého sledovania je známe, že pacienti trpiaci depresiou sa často najprv obrátia na svojho všeobecného lekára. Všeobecní lekári sú často schopní iniciovať základnú liečbu depresie a môžu mať aj tú výhodu, že pacienta poznajú dlhší čas, a preto môžu v niektorých prípadoch lepšie posúdiť zmeny stavu. Štandardnou diagnostiky depresie však zostáva psychiatrické vyšetrenie, ktoré má zvyčajne formu semistrukturo­vaného rozhovoru. Počas tohto vyšetrenia psychiater posudzuje prejavy ťažkostí pacienta v kontexte ďalších informácií.
 

V prvom rade je počas vyšetrenia nevyhnutné vylúčiť iné príčiny depresie. Ak lekár vyhodnotí, že stav pacienta by mohol byť spôsobený telesným ochorením, môže napríklad odobrať vzorky krvi alebo odoslať pacienta na ďalšie špecializované vyšetrenia. V druhom prípade je potrebné rozlíšiť, či depresívne príznaky nie sú súčasťou inej psychickej poruchy, najmä závislosti od alkoholu alebo drog.

Na posúdenie závažnosti depresívnych príznakov sa dajú použiť aj škály a v prípade potreby môže pacienta vyšetriť klinický psychológ. Ďalšími podstatnými prvkami, ktoré psychiater posudzuje, sú potom riziká, ako napríklad samovražedné myšlienky, ale aj sociálne zázemie pacienta a pomoc, ktorú mu poskytuje jeho okolie. Okrem diagnózy musí lekár následne rozhodnúť o vhodnom spôsobe liečby.

Ako sa zbaviť depresie: terapia a lieky

Rozhodnutia o liečbe by mali byť založené na úvahe lekára a preferenciách pacienta. Pri ťažkej depresii s vysokým rizikom ovplyvnenia zdravia a života je na mieste hospitalizácia na psychiatrickom oddelení a lekár musí často urobiť ráznejšie rozhodnutia o spôsobe liečby. Liečba zvyčajne pozostáva z psychoterapie a liekov. V závažných prípadoch sa používa aj elektrokonvulzívna terapia. Medzi ďalšie liečebné postupy môže patriť fototerapia alebo magnetická stimulácia mozgu. Medzi nové spôsoby liečby patrí napríklad ketamín, ktorý sa pôvodne používal ako anestetikum.

Z hľadiska rozhodnutia o liečbe je možné začať s psychoterapiou alebo predpísaním liekov pri miernej depresii. V prípade stredne ťažkej a ťažkej depresie by liečba mala vždy zahŕňať lieky alebo kombináciu týchto dvoch metód.

Terapia ako prvý krok v liečbe

Psychoterapia je metódou prvej voľby pri ľahších formách depresie. Lekár sa zvyčajne riadi preferenciami pacienta, ale dôležitú úlohu zohráva aj dostupnosť psychoterapeutickej starostlivosti. Psychoterapeutická liečba môže byť výhodná, ak je depresia výrazne ovplyvnená vonkajšími faktormi. Cieľom psychoterapie môže byť podpora zvládania alebo napríklad zmena naučených reakcií pacienta, ktoré udržiavajú ťažkosti. Preto má svoje miesto aj v liečbe chronickej depresie. Pri akútne závažnej depresii sa zvyčajne obmedzuje na behaviorálne aktivačné metódy, ktoré sa zameriavajú na okamžitú postupnú zmenu správania.

Existuje niekoľko druhov psychoterapie. Napríklad kognitívno-behaviorálna terapia sa zameriava na zmenu myslenia a správania a patrí medzi viac preskúmané a účinné metódy. Iné typy psychoterapie sa zameriavajú na vzťahy s ľuďmi v prostredí, na vedomé a nevedomé psychické procesy a na subjektívne prežívanie a autentické hľadanie zmyslu života. Všetky terapeutické smery sa v podstate zameriavajú na podporu zvládania a zmenu dysfunkčných vzorcov správania a interakcií pacienta s inými ľuďmi.

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)

Kognitívno-behaviorálna terapia je jedným zo smerov zameraných na liečbu depresie. Zameriava sa na zmeny v myslení pacienta a za príčinu depresie považuje negatívny postoj k sebe samému, k druhým a k svetu. Snaží sa zmeniť dysfunkčné presvedčenia pacienta a racionálnejší pohľad na situáciu, ktorá je v mysli pacienta často podstatne negatívnejšia, než je v skutočnosti. To potom ide ruka v ruke s plánovaním každodenných aktivít, podporou funkčných stratégií zvládania a elimináciou správania, ktoré depresívnu náladu udržiava. Najmä pri chronických stavoch je často potrebné zamerať sa na emocionálne prežívanie.

Ako KBT funguje

Prvý krok v kognitívno-behaviorálnej terapii je identifikovať presvedčenia a myšlienky, ktoré vedú k negatívnym emóciám. Keď ich pacient dokáže rozlíšiť, pracuje na ich spochybnení a snaží sa nájsť racionálnejší, vyváženejší pohľad. Pritom spolupracuje s terapeutom aj na zmene správania, riešení problémov, ko­munikácii s ostatnými, plánovaní času a učení sa nových zručností. Terapia je často založená na praxi a je zameraná na aktuálne ťažkosti.

Prínos KBT a komu môže pomôcť

Kognitívno-behaviorálna terapia je systematický a účinný prístup. Okrem okamžitého účinku je výhodou terapie aj to, že sa zameriava na zmeny v správaní a myslení, ktoré môžu mať dlhodobý ochranný účinok. Výhodou KBT je aj štruktúrovaný prístup a krátkodobejšie praktické zameranie. Vďaka štruktúrovanej povahe KBT je skvelým spôsobom jej digitalizácie. Môžu ju preto využívať aj tí, pre ktorých je dochádzanie k terapeutovi časovo neúnosné.

Nevýhody KBT a kto by mal zvážiť jej používanie

Kognitívno-behaviorálna terapia nie je vhodná ako samostatná terapia pre pacientov, ktorí majú závažné príznaky depresie. U pacientov s komplexnými emocionálnymi problémami a traumatickými zážitkami je potrebné kombinovať terapeutické prístupy a začleniť ďalšie techniky spracovania emócií. V tomto prípade záleží skôr na skúsenostiach terapeuta a jeho schopnosti integrovať rôzne prístupy.

Ako začať s KBT

Kognitívno-behaviorálnu terapiu môžete začať tak, že si nájdete terapeuta s príslušným vzdelaním. Je možné využiť aj online program založený na princípoch KBT. Skvelou možnosťou online KBT sú digitálne terapeutické programy od spoločnosti Mindwell.

Pre koho nie je psychoterapia vhodná?

Psychoterapia vo všeobecnosti nie je vhodná pre pacientov, ktorí nemajú záujem o spoluprácu, ktorú si psychoterapia vyžaduje. Ak sú prítomné fyzické alebo psychické symptómy, ktoré znemožňujú psychoterapiu, mali by sa pred začatím psychoterapie najprv liečiť tieto symptómy.

Antidepresíva a lieky na predpis

Antidepresíva by sa mali podávať vždy, keď depresia dosiahne aspoň stredne závažnú intenzitu. Zdá sa, že najspoľahlivejšie účinkujú u tých pacientov, ktorých ťažkosti sú najzávažnejšie. Ich použitie je tiež nevyhnutné vždy, keď sú príznaky také závažné, že vylučujú použitie inej liečby. V súčasnosti sú liekmi prvej voľby lieky nazývané inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), pričom najčastejšie sa predpisuje napríklad escitalopram, sertralín.

Tieto lieky nezaberajú okamžite, pozitívny účinok sa môže prejaviť až po šiestich týždňoch. Pôsobia na depresívne aj úzkostné príznaky. Vo všeobecnosti sú to dobre znášané lieky, ale mierne nežiaduce účinky sú pri nasadení bežné, napríklad nevoľnosť, tras, únava, a môže sa vyskytnúť aj zdanlivé prechodné zhoršenie úzkosti alebo nespavosti. Z dlhodobého hľadiska sa často vyskytujú sexuálne poruchy, ktoré však zvyčajne ustúpia po vysadení lieku.

Okrem liekov SSRI existujú ďalšie antidepresíva. Lekár sa môže rozhodnúť použiť ich, ak predpísané lieky nemajú dostatočný účinok alebo ak chce ovplyvniť niektoré špecifické príznaky, napríklad nespavosť. Existuje viac nových liekov, ktoré majú inovatívne mechanizmy účinku. Aj staršie typy antidepresív môžu byť veľmi účinné, ale majú aj výraznejšie vedľajšie účinky. V každom prípade je potrebné zvážiť prínosy a riziká lieku v porovnaní s individuálnym rizikom vedľajších účinkov a interakcií s inými liekmi. Na druhej strane existujú aj lieky, ktoré sa môžu bezpečne podávať tehotným a dojčiacim ženám a deťom.

Zdravý životný štýl ako prevencia a doplnková liečba

Existujú určité stratégie, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko vzniku depresie alebo zhoršenia súčasného stavu. Patrí medzi ne najmä udržiavanie zdravého životného štýlu, vyhýbanie sa alkoholu a drogám, udržiavanie sociálnych vzťahov a zvládanie stresu.
 

Fyzická aktivita zlepšuje náladu a zdravie

Fyzická aktivita je jedným z najúčinnejších spôsobov riešenia a prevencie depresie. Cvičenie môže mať v niektorých prípadoch porovnateľnú účinnosť ako užívanie liekov. Pravidelná fyzická aktivita môže tiež pomôcť zlepšiť kvalitu spánku, zvýšiť sebavedomie a znížiť úzkosť.

Kvalitné vzťahy zvyšujú šťastie

Sociálna podpora je kľúčovým prvkom pri liečbe a zvládaní depresie. Silná sociálna sieť priateľov, rodiny a kolegov môže jednotlivcom pomôcť, aby sa cítili menej izolovaní a viac prepojení so spoločnosťou. Komunikácia o svojich pocitoch a zážitkoch môže byť tiež terapeutická a môže ľuďom pomôcť lepšie pochopiť a vyrovnať sa s depresiou.
 

Správna výživa je základom zdravej mysle

Správna výživa zohráva kľúčovú úlohu v oblasti duševného zdravia. Vyvážená strava obsahujúca čerstvé ovocie a zeleninu, bielkoviny a zdravé tuky môže pomôcť regulovať náladu a zlepšiť celkovú pohodu. Svoju úlohu zohráva aj pravidelná strava.

Na zvýšenie psychickej odolnosti je možné užívať aj výživové doplnky. Rozhodnutie o užívaní akýchkoľvek látok by sa malo konzultovať s ošetrujúcim lekárom a v kontexte dostupných informácií by sa nemalo považovať za alternatívnu liečbu depresie. Pri­pomíname, že v prípade, ak by ste sa mali rozhodnúť, či sa chcete liečiť, alebo nie, môžete sa obrátiť na lekára.

  • Adaptogény: Tými sa označuje skupina látok, o ktorých sa predpokladá, že zvyšujú odolnosť voči stresu, často na základe tradičnej medicíny. Patrí k nim napríklad ženšen (Panax Ginseng) alebo ašvaganda (Withania somnifera). Tieto látky boli testované napríklad na ovplyvnenie chronickej únavy, ale výsledky vedeckého skúmania sú nepresvedčivé a pri ovplyvňovaní depresívnych symptómov celkom nedostatočné.
  • Ľubovník bodkovaný: Štandardizovaný extrakt z ľubovníka bodkovaného môže mať podľa štúdií podobnú účinnosť ako antidepresíva u pacientov s miernejšími príznakmi. Tento doplnok by sa nemal kombinovať s liekmi na depresiu.
  • Magnézium: Hoci sa odborná verejnosť stavia k magnéziu rezervovane, zdá sa, že môže mať čiastočný účinok u pacientov s miernejšími depresívnymi príznakmi.
  • L-tryptofán: L-tryptofán má významný vplyv na tvorbu serotonínu v tele, čo môže pozitívne ovplyvniť náladu.
  • Omega-3 mastné kyseliny: Niektoré štúdie naznačujú, že prípravky s vyšším obsahom kyseliny eikosapentaenovej by mohli mať vplyv na príznaky depresie a úzkosti. Iné prípravky s omega-3 mastnými kyselinami tento účinok nepreukázali. Pri užívaní omega-3 mastných kyselín je potrebné dbať na zvýšenú opatrnosť, ak užívate lieky na riedenie krvi.
  • B vitamíny: Prípravky s vitamínmi skupiny B majú úlohu v prevencii, najmä u pacientov s nedostatočným príjmom živín, ale nepreukázali dostatočnú účinnosť na depresívne príznaky.
  • Vitamín D: Nižšie hladiny vitamínu D sa spájajú s depresiou, najmä u starších ľudí. Užívanie vitamínu D môže mať ochranný účinok a zmierniť príznaky depresie.
  • Gaba: Kyselina gama-aminomaslová (GABA) je prirodzene sa vyskytujúca látka v ľudskom mozgu, ktorá pôsobí ako depresívny neurotransmiter. Jej suplementácia vo forme výživových produktov bola skúmaná v súvislosti s podporou duševnej rovnováhy a relaxácie. Niektoré štúdie naznačujú, že GABA môže pomôcť navodiť pocit pokoja a zlepšiť spánok, avšak prechod tejto látky do mozgu po perorálnom podaní je predmetom vedeckej diskusie. Jej užívanie by sa malo vždy posudzovať individuálne a ako súčasť širšieho prístupu k duševnej pohode.

Dôsledky depresie sú psychické aj fyzické

Depresia môže mať hlboký vplyv na život jednotlivca, ovplyvniť jeho schopnosť pracovať, študovať, vytvárať a udržiavať vzťahy a dokonca vykonávať bežné každodenné činnosti. Mnohí ľudia s depresiou pociťujú aj fyzické príznaky, ako sú bolesti hlavy, bolesti svalov alebo tráviace problémy.

Depresia neovplyvňuje len duševné zdravie jednotlivca, ale môže mať aj vážny vplyv na fyzické zdravie. U ľudí s depresiou sa môžu vyskytnúť chronické bolesti, srdcové ochorenia, zvýšené riziko hypertenzie a iné zdravotné problémy. Je dôležité poznamenať, že tieto fyzické príznaky nie sú len dôsledkom samotného stresu alebo úzkosti, ale môžu priamo súvisieť s chemickou nerovnováhou v mozgu spôsobenou depresiou.

Sociálny vplyv depresie

Na celospoločenskej úrovni depresia zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť, znižuje produktivitu a môže viesť k častejšiemu výskytu samovrážd. Je tiež jednou z hlavných príčin invalidity na celom svete.

Depresia je choroba, nie nálada

O depresii existuje mnoho mýtov a mylných predstáv, ktoré môžu ľuďom brániť vo vyhľadaní pomoci. Medzi najčastejšie mýty patrí presvedčenie, že depresia je prejavom slabosti, že sa dá ľahko „prekonať“ alebo že ide len o „smútok“. Je dôležité uvedomiť si, že depresia je skutočné a vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu.

Ako pomôcť človeku s depresiou

Ak máte podozrenie, že niekto, koho poznáte, trpí depresiou, je dôležité ponúknuť mu podporu a pochopenie. Môžete túto osobu povzbudiť, aby vyhľadala odbornú pomoc, poskytnúť informácie o depresii a liečbe alebo ponúknuť svoju spoločnosť. Dôležité je tiež vyhnúť sa kritike alebo odsudzovaniu a byť trpezlivý a empatický.

 

Kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc?

Ak príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, zasahujú do každodenného fungovania, objavia sa myšlienky na sebapoškodzovanie alebo strata záujmu o bežné činnosti, je dôležité kontaktovať praktického lekára alebo psychiatra. Odborná pomoc môže výrazne zlepšiť stav a kvalitu života.

Cesta k rovnováhe začína pochopením

Depresia nie je slabosť ani zlá nálada. Je to choroba, ktorá môže postihnúť každého z nás a zaslúži si rešpekt a odbornú liečbu. Zdravý životný štýl, dostatok pohybu, kvalitné vzťahy a niektoré výživové doplnky môžu pomôcť zvýšiť psychickú odolnosť, ale nenahradia liečbu. Ak máte pocit, že to sami nezvládnete, nie je hanba požiadať o pomoc. Otvorený rozhovor s lekárom, psychológom alebo niekým, komu dôverujete, môže byť prvým krokom.

Tento článok slúži len na vzdelávacie účely a nenahrádza odborné lekárske poradenstvo. Konkrétne odporúčania vždy konzultujte s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

Zdroje

https://www.who­.int/news-room/fact-sheets/detail/de­pression

https://www.nim­h.nih.gov/heal­th/topics/depres­sion

https://www.ef­sa.europa.eu/en/to­pics/topic/nu­trition

https://www.cochra­nelibrary.com/cdsr/do­i/10.1002/146518­58.CD000448.pub3/fu­ll

https://pubmed­.ncbi.nlm.nih­.gov/28381346/

Autor článku

Mgr. Dominika Zourková

Po absolvovaní Farmaceutickej fakulty Masarykovej univerzity som sa pripojila k profesionálom v zdravotníckom odvetví ako lekárnica. S nadobudnutými skúsenosťami z renomovanej nemocnice IKEM a práce v reťazovej lekárni sa snažím poskytnúť starostlivosť a informácie na mieru. Okrem toho sa tiež venujem písaniu článkov, ktoré majú za cieľ priblížiť a riešiť vaše zdravotné otázky. Mimo pracovného času ma nájdete často v horách, kde zdolávanie vrcholov udržuje moju myseľ v kondícii a pripravenú na zodpovedanie vašich otázok.

Všetky články od autora

Spýtajte sa lekárnika

Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.