Depresia je duševná porucha, ktorá
ovplyvňuje milióny ľudí po celom svete. Je charakterizovaná pocitmi
smútku, straty záujmu o bežné aktivity a nedostatkom energie. Môže mať
vážne dôsledky pre jednotlivcov, ich rodiny a spoločnosť ako celok. Hoci je
depresia často vnímaná ako „smútok“, je oveľa komplexnejšia a zahŕňa
širokú škálu emocionálnych, fyzických a kognitívnych
príznakov.
Depresia je stav pretrvávajúcej poklesnutej nálady a straty záujmu
o bežné činnosti. Depresívne príznaky sa môžu
vyskytovať napríklad aj v priebehu procesu trúchlenia, alebo aj pri iných
psychiatrických poruchách. Pokiaľ ale presiahnu určitú hranicu klinickej
významnosti, ide o depresívnu poruchu, čiže klinickú depresiu. Pre niekoho
môže byť prekvapením, že sa depresia môže prejavovať rôznymi spôsobmi.
Rozlišujeme niekoľko typov depresie. Tieto typy sa môžu líšiť, ale
všetky majú spoločné to, že negatívne ovplyvňujú kvalitu života
jednotlivca.
Medzi tri základné typy depresie patria:
Ďalej môžeme rozlišovať tieto typy depresie:
Mierna, stredne ťažká a ťažká depresia sa líši podľa miery závažnosti a počtu príznakov. Zatiaľ čo pri ľahkej depresii môže postačovať aj psychoterapeutická liečba, ťažšie formy vyžadujú podávanie liekov a často aj hospitalizáciu. Miernejšie formy sú našťastie častejšie, než ťažká depresia. Tá býva sprevádzaná aj závažnými príznakmi narušenia vnímania reality (napr. halucinácie, bludné predstavy) a niekedy vyžaduje liečbu elektrokonvulzívnou terapiou.
Keď prevažuje pokles nálady a útlm, hovoríme o melancholickej depresii, ale často sa vyskytuje aj depresia s výraznými úzkostnými príznakmi, alebo s podráždenosťou. Existuje aj atypická depresia, kedy sa niektoré príznaky prejavujú odlišne od bežného priebehu depresie.
Depresívne príznaky môžu byť dôsledkom iných ťažkostí, napríklad telesného ochorenia, alebo aj užívania liekov. Depresiou sa môže prejavovať napríklad porucha štítnej žľazy, ale aj mnoho iných chorôb, najmä hormonálnych a neurologických. Aj bežne užívané lieky môžu spôsobiť depresiu, jedná sa napríklad o lieky na autoimunitné poruchy, kortikosteroidy, ale aj mnoho iných liekov. Dôležité je v týchto prípadoch koordinovať liečbu s lekárom liečiacim telesné problémy.
V niektorých prípadoch depresívny stav nereaguje dostatočne na liečbu. Je potom nutné zhodnotiť, či neexistujú faktory, ktoré depresívny stav udržujú (typicky napríklad užívanie návykových látok, chronický stres, alebo maladaptívne mechanizmy jeho zvládania). Často je potom vhodné kombinovať liečbu psychiatrickou medikáciou a psychoterapiou.
Obdobie tehotenstva, pôrodu a šestonedelia je tiež rizikové pre vznik depresie. Na jej vzniku sa môžu podieľať telesné zmeny, ale predovšetkým aj záťaž spojená s pôrodom, rekonvalescenciou a starostlivosťou o novorodené dieťa. Väčšina matiek prežíva po pôrode obdobie poklesnutej nálady či podráždenosti, tzv. „Baby blues“, čo je ale nutné odlíšiť od závažnej depresie.
Ak pacient ochorie na depresiu raz, ide o depresívnu epizódu. V prípade, že sa depresívne epizódy opakujú, ide o rekurentnú depresiu. Asi 50% pacientov prežije len jednu depresívnu epizódu. Pri druhej polovici platí, že s každou ďalšou depresívnou epizódou sa zvyšuje riziko, že sa depresia bude ďalej opakovať.
Reaktívna depresia má príčinu vo vonkajších udalostiach, ktoré pacienta zasiahli, zatiaľ čo endogénna depresia je považovaná za poruchu vychádzajúcu skôr z predispozície pacienta. V skutočnosti ale u väčšiny pacientov zohráva úlohu kombinácia oboch týchto faktorov a toto rozlíšenie sa v klinickej praxi príliš nepoužíva.
Depresia sa môže prejavovať aj prevažne telesnými príznakmi. Niekedy si ani sám pacient nemusí uvedomovať zmeny vo svojej emotivite a psychologickom stave. To môže výrazne komplikovať diagnostiku depresie.
Jedná sa o typ depresie, ktorý je viazaný na ročné
obdobie, prejavuje sa opakovane na jeseň a v zime. V liečbe je
možné použiť fototerapiu, teda stimuláciu jasným svetlom.
Príčiny depresie sú často kombináciou genetických, biologických,
environmentálnych a psychologických faktorov. Hovorí sa o modeli
zraniteľnosti a stresu. Niektorí ľudia môžu byť geneticky
náchylní na depresiu, alebo sa v detstve naučiť negatívne a pesimistické
postoje. Keď potom v živote nastane situácia, kedy stres, či traumatické
udalosti presiahnu zvládaciu kapacitu človeka, rozvinie sa depresia.
Sú rôzne teórie, ktoré sa snažia depresiu vysvetliť. Všeobecne známa je
takzvaná neurochemická hypotéza, kedy sú za príčinu
depresivity považované zmeny v neurotransmiteroch, ako je serotonín a
noradrenalín. Iná teória hovorí o strate kapacity vhodne reagovať na stres
narušením tzv osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Z psychologického
hľadiska sa za rizikový považuje negatívny kognitívny
štýl, ktorý vedie k pocitu bezmocnosti. Za rizikový faktor sa
považuje strata blízkej osoby v detstve. Ďalšími faktormi môžu byť
chronické choroby, lieky, zneužívanie alkoholu alebo drog a nedostatok
slnečného svitu v zimných mesiacoch.
Príznaky depresie sa môžu líšiť od osoby k osobe, ale často zahŕňajú pocity smútku, beznádeje, straty záujmu o aktivity, únavu, problémy so spánkom, zmeny v chuti do jedla, pocit bezcennosti a myšlienky na samovraždu. Pre diagnózu depresie musia byť príznaky prítomné po dobu najmenej dvoch týždňov a musia spôsobovať významné narušenie bežného života jednotlivca.
Psychické príznaky depresie
Depresia sa prejavuje predovšetkým v zmenených náladách, zážitkoch a
psychických stavoch:
Telesné prejavy depresie
Okrem psychických príznakov sa depresia môže prejavovať fyzickými
problémami. Medzi najčastejšie fyzické prejavy patria:
„Depresia je vážne ochorenie, ktoré môže mať hlboký vplyv na život jednotlivca. S vhodnou liečbou a podporou je však možné riadiť príznaky a žiť plnohodnotný a šťastný život. Je dôležité rozpoznať príznaky depresie, hľadať pomoc, keď je to potrebné, a podporovať tých, ktorí s ňou bojujú."
Depresia je u žien diagnostikovaná až dvakrát častejšie, ako u mužov. Dôvod, prečo to tak je, nie je celkom známy, zrejme je depresia u žien častejšia a zároveň sa môže prejavovať inak ako u mužov a byť tak ľahšie rozoznateľná. Medzi možné príčiny by mohli patriť hormonálne faktory, alebo napríklad fakt, že ženy sú vo väčšom riziku, že budú vystavené nepriaznivým životným udalostiam v detstve aj v dospelosti.
Prejavy depresie u žien
Prejavy depresie u mužov
Depresia môže postihnúť jednotlivca v akomkoľvek veku, od detstva po starobu. Príznaky a liečba sa môžu líšiť v závislosti od veku a životných okolnostiach jednotlivca.
Častejšie vzniká ako reakcia na situáciu, napríklad problémy v škole, šikanovaní alebo rodinné problémy. V detstve aj adolescencii sa častejšie depresia môže prejavovať podráždenosťou.
Môže byť spojená s hormonálnymi zmenami, sociálnym tlakom a prechodom k dospelosti. Adolescenti sú na výkyvy nálady citlivejší a zároveň nemusia mať ešte toľko rozvinuté zvládacie schopnosti, ako dospelí.
Môže sa rozvíjať v reakcii na rôzne stresujúce situácie, problémy v práci, ekonomické problémy, problémy v rodine. Čím skôr sa objaví, tým väčšia je tendencia k chronickosti.
Môže byť spojená s chronickými zdravotnými problémami, stratou blízkych alebo izoláciou. Častejšie sa tiež prejavuje prostredníctvom telesných príznakov.
Odborník na diagnostiku depresie je psychiater, ale
z dlhodobých sledovaní je známe, že pacienti trpiaci depresiou sa často
najprv obrátia na svojho praktického lekára. Praktickí lekári často
dokážu základnú liečbu depresie začať a tiež môžu mať výhodu v tom,
že pacienta poznajú dlhodobo a môžu tak v niektorých prípadoch lepšie
hodnotiť zmeny stavu. Štandardom diagnostiky depresie ale zostáva
psychiatrické vyšetrenie, ktoré obvykle prebieha podobou
semištruktúrovaného rozhovoru. Psychiater pri ňom
zhodnotí prejavy ťažkostí pacienta v kontexte ďalších informácií.
V prvom rade je pri vyšetrení zásadné vylúčiť iné príčiny
depresie. Ak lekár zhodnotí, že stav pacienta by mohol mať
príčinu v telesnom ochorení, môže vykonať napríklad odbery krvi alebo
pacienta odoslať na ďalšie špecializované vyšetrenie. V druhom rade je
potrebné rozlíšiť, či depresívne príznaky nie sú súčasťou inej
psychiatrickej poruchy, najmä závislosti na alkohole, či drogách.
Existujú aj škály, pomocou ktorých sa môže závažnosť depresívnych
príznakov hodnotiť, v prípade nutnosti môže pacienta vyšetriť aj
klinický psychológ. Ďalšie zásadné prvky, ktoré
psychiater hodnotí sú potom riziká, ako sú napríklad samovražedné
myšlienky, ale aj sociálne zázemie pacienta a pomoc, ktorú mu poskytuje
okolie. Okrem diagnózy potom musí lekár rozhodnúť aj o vhodnom liečebnom
postupe.
Rozhodnutie o liečbe by sa malo zakladať na úvahe lekára a
preferenciách pacienta. Pri závažnej depresii s vysokým rizikom vplyvu na
zdravie a život je na mieste hospitalizácia na psychiatrickom oddelení a
lekár často musí o postupe liečby rozhodovať s väčšou razanciou.
Liečba sa obvykle skladá z psychoterapie a
užívania medikácie. V závažných prípadoch sa tiež
používa elektrokonvulzívna terapia, medzi ďalšie spôsoby liečby môže
patriť fototerapia, alebo magnetická stimulácia mozgu. K novým metódam
liečby potom môžeme zaradiť napríklad liečbu ketamínom, ktorý bol
pôvodne používaný ako anestetikum.
Z hľadiska rozhodovania o liečbe platí, že pri miernej depresii je možné
začať psychoterapiou alebo predpísaním liekov. Pri stredne ťažkej a
ťažkej depresii by mala liečba vždy zahŕňať aj medikáciu, prípadne
kombináciu týchto dvoch postupov.
Terapia ako prvý krok liečby
Psychoterapia je metódou pri miernejších formách
depresie. Zvyčajne sa lekár orientuje podľa preferencií pacienta,
ale významnú úlohu zohráva aj dostupnosť psychoterapeutickej
starostlivosti. Výhodná môže byť psychoterapeutická liečba v situácii,
keď je depresia významne ovplyvnená vonkajšími faktormi. Psychoterapia
môže zacieliť na podporu zvládania riešení problémov, alebo napríklad na
zmenu naučených reakcií pacienta, ktoré problémy udržujú. Svoje miesto
preto má aj v liečbe chronických depresií. U akútne
prebiehajúcej ťažkej depresie je väčšinou obmedzená na metódy
behaviorálnej aktivácie, ktoré sú zamerané na bezprostrednú postupnú
zmenu správania.
Existuje niekoľko typov psychoterapie. Kognitívne
behaviorálna terapia sa zameriava na myslenie a zmenu správania a radí sa
medzi preskúmané a efektívne metódy. Ďalšie typy psychoterapie sa
zameriavajú na vzťahy s ľuďmi v okolí, vedomé a nevedomé psychické
procesy a na subjektívne prežívanie a autentické hľadanie zmyslu života.
Všetky terapeutické smery v podstate smerujú k podpore zvládania pacienta
a zmene nefunkčných vzorcov správania a interakcií s druhými.
Kognitívne behaviorálna terapia (KBT)
Kognitívne behaviorálna terapia je jeden zo smerov zameraný aj na liečbu depresie. Je zameraná na zmeny v myslení pacienta, za príčinu depresie považuje negatívne postoje k sebe, druhým aj svetu. Snaží sa o zmenu dysfunkčných presvedčení pacienta a racionálnejší pohľad na situáciu, ktorá je často v mysli pacienta výrazne negatívnejšia, než v skutočnosti. Ruka v ruke s tým potom ide plánovanie denných aktivít, podpora funkčných zvládacích stratégií a odstránenie správania, ktoré depresívnu náladu udržuje. Najmä pri chronických problémoch potom býva často potrebné zameranie na emočné prežívanie.
Ako KBT funguje
Prvým krokom v kognitívne behaviorálnej terapii je identifikácia presvedčenia a myšlienok, ktoré vedú k negatívnym emóciám. Keď ich pacient dokáže rozlíšiť, pracuje na ich spochybňovaní a snaží sa nájsť racionálnejšie, vyváženú perspektívu. Pritom sa s terapeutom zameriava aj na zmenu správania, riešenie problémov, komunikáciu s druhými, plánovanie času a učenie sa novým zručnostiam. Terapia je často prakticky zameraná a cielená na súčasné problémy.
Výhody KBT a komu môže pomôcť
Kognitívne behaviorálna terapia je systematický a účinný prístup. Okrem bezprostredného účinku je výhodou terapie to, že sa zameriava aj na zmeny správania a myslenia, ktoré môžu mať dlhodobejší protektívny účinok. Výhodou KBT je tiež štruktúrovaný prístup a krátkodobejšie praktické zameranie. Vďaka jej štruktúrovanosti je možné KBT skvele digitalizovať. Využiť ju môžu teda aj tí, pre ktorých je dochádzanie k terapeutovi časovo nevýhodné.
Nevýhody KBT a kto by mal využitie zvážiť
Kognitívne behaviorálna terapia nie je vhodná ako samostatná terapia pre pacientov, ktorí majú závažné príznaky depresie. V prípade pacientov s komplexnými emočnými problémami a traumatickými skúsenosťami je nutné kombinovať terapeutické prístupy a zaradiť aj iné techniky zamerané na spracovanie emócií. V tomto prípade viac záleží na skúsenostiach terapeuta a jeho schopnosti jednotlivé prístupy integrovať.
Ako s KBT začať
S kognitívne behaviorálnou terapiou je možné začať vyhľadaním terapeuta so zodpovedajúcim vzdelaním. Zoznam terapeutov venujúcich sa KBT ponúka napríklad webový adresár Českej spoločnosti kognitívne behaviorálna terapia. Je tiež možnosť využiť internetový program založený na princípoch KBT. Skvelým variantom online KBT sú digitálne terapeutické programy Mindwell.
Psychoterapia všeobecne nie je vhodná pre pacientov, ktorí nemajú záujem o spoluprácu, ktorú psychoterapia vyžaduje. Pokiaľ sú prítomné telesné alebo psychické príznaky, ktoré psychoterapiu znemožňujú, mali by byť tieto príznaky liečené ako prvé ešte pred začatím psychoterapie.
Antidepresíva a lieky na predpis
Antidepresíva by mali byť vždy podávané v prípade, že depresia
dosahuje aspoň strednú závažnosť. Zdá sa, že najspoľahlivejšie fungujú
u tých pacientov, u ktorých sú problémy najzávažnejšie. Ich užívanie
je tiež nutné vždy, keď sú príznaky také závažné, že znemožňujú
použitie iných liečebných postupov. Lieky prvej voľby sú v súčasnosti
lieky, ktoré nazývame inhibítory spätného vychytávania serotonínu
(SSRI), k najčastejšie predpisovaným patrí napríklad
escitalopram, sertralín.
Tieto lieky neúčinkujú hneď, na pozitívny efekt sa môže čakať aj šesť
týždňov. Pôsobí na depresívne aj úzkostné príznaky. Všeobecne sa
jedná o dobre tolerované lieky, ale pri nasadzovaní sú časté
mierne nežiaduce účinky, ako je napríklad nevoľnosť,
tras, únava, môže byť prítomné aj zdanlivé prechodné zhoršenie
úzkostnosti či nespavosti. Z dlhodobého hľadiska sa často vyskytujú
poruchy v sexuálnej oblasti, ktoré však obvykle odznejú po vysadení
liekov.
Okrem liekov zo skupiny SSRI existujú aj ďalšie
antidepresíva. Lekár sa môže rozhodnúť ich použiť, ak
predpísané lieky nemajú dostatočný účinok, alebo ak chce ovplyvniť
niektoré špecifické príznaky, ako je napríklad nespavosť. Existuje viac
nových liekov, ktoré majú inovatívne mechanizmy účinku. Aj staršie typy
antidepresív môžu byť veľmi účinné, ale mávajú aj výraznejšie
nežiaduce účinky. V každom prípade je nutné zvážiť prínos a riziko
podávania liekov a posúdiť individuálne riziko nežiaducich účinkov aj
interakciu s inými podávanými liekmi. Na druhú stranu existujú aj lieky,
ktoré môžu byť bezpečne podávané aj tehotným a dojčiacim ženám
a deťom.
Existujú určité stratégie, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko
výskytu depresie alebo zhoršenia aktuálneho stavu. Tieto zahŕňajú
predovšetkým udržiavanie zdravého životného štýlu, vyhýbanie sa
alkoholu a drogám, udržiavanie sociálnych vzťahov a riešenie stresu.
Fyzická aktivita zlepšuje náladu aj zdravie
Fyzická aktivita je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako riešiť a predchádzať depresii. Cvičenie môže v niektorých prípadoch mať porovnateľnú účinnosť s užívaním liekov. Pravidelná fyzická aktivita môže tiež pomôcť zlepšiť kvalitu spánku, zvýšiť sebavedomie a znížiť úzkosť.
Kvalitné vzťahy zvyšujú pocit šťastia
Sociálna podpora je kľúčovým prvkom v liečbe a riadení depresie. Mať silnú sociálnu sieť priateľov, rodiny a kolegov môže pomôcť jednotlivcom cítiť sa menej izolovanými a viac spojenými s komunitou. Komunikácia o svojich pocitoch a skúsenostiach môže byť tiež terapeutická a môže pomôcť ľuďom lepšie rozumieť a riešiť svoju depresiu.
Správna výživa je základom pre zdravú myseľ
Správna výživa zohráva kľúčovú úlohu v duševnom zdraví. Konzumácia vyváženej stravy obsahujúcej čerstvé ovocie a zeleninu, bielkoviny a zdravé tuky môže pomôcť regulovať náladu a zlepšiť celkovú pohodu. Úlohu tiež hrá pravidelný jedálenský režim.
Na zvýšenie psychickej odolnosti, je možné tiež užívať
výživové doplnky. Rozhodnutie o užívaní akýchkoľvek
látok je vhodné konzultovať s ošetrujúcim lekárom a v kontexte
dostupných informácií sa na ne nedá pozerať ako na alternatívu liečby
depresie.
Depresia môže mať hlboký vplyv na život jednotlivca, ovplyvňujúci jeho
schopnosť pracovať, študovať, vytvárať a udržiavať vzťahy a dokonca aj
vykonávať bežné denné činnosti. Mnoho ľudí s depresiou tiež zažíva
fyzické symptómy, ako sú bolesti hlavy, bolesti svalov a
zažívacie problémy.
Depresia nemá vplyv iba na duševné zdravie jednotlivca, ale môže mať aj
závažné dopady na fyzické zdravie. Ľudia s depresiou
môžu zažívať chronickú bolesť, srdcové ochorenia, zvýšené riziko
hypertenzie a ďalšie zdravotné problémy. Je dôležité si uvedomiť, že
tieto fyzické príznaky nie sú len výsledkom stresu alebo úzkosti, ale
môžu byť priamo spojené s chemickými nerovnováhami v mozgu spôsobenými
depresiou.
Na spoločenskej úrovni depresia zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť, znižuje produktivitu a môže viesť k väčšiemu výskytu samovrážd. Je to tiež jedna z hlavných príčin invalidity na celom svete.
Existuje mnoho mýtov a nesprávnych predstáv o depresii, ktoré môžu brániť ľuďom v hľadaní pomoci. Niektoré z najbežnejších mýtov zahŕňajú presvedčenie, že depresia je známkou slabosti, že sa dá jednoducho „prekonať“ alebo že je to len „smútok“. Je dôležité rozpoznať, že depresia je skutočné a vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu.
Ak máte podozrenie, že niekto, koho poznáte, trpí depresiou, je dôležité ponúknuť podporu a porozumenie. Môžete povzbudiť túto osobu, aby vyhľadala odbornú pomoc, poskytnúť jej informácie o depresii a liečbe, alebo ponúknuť svoju spoločnosť. Je tiež dôležité sa vyvarovať kritiky alebo súdov a byť trpezlivý a empatický.
Tento článok je určený len na vzdelávacie účely a nenahrádza odbornú lekársku radu. Pre konkrétne odporúčania sa vždy poraďte s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
Štúdium všeobecného lekárstva som absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Po ukončení štúdia som pracoval ako psychiater vo Fakultnej nemocnici Olomouc, kde som dokončil špecializáciu v odbore psychiatrie. Na psychoterapeutickom oddelení som potom pracoval s pacientmi s úzkostnými poruchami, poruchami nálady aj poruchami osobnosti a venoval sa skupinovej aj individuálnej psychoterapii. Teraz pokračujem v rozširovaní vzdelania v odbore pedopsychiatrie na Detskej psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Motol, kde zbieram skúsenosti s liečbou deti a adolescentov. Absolvoval som tiež výcvik v kognitívne behaviorálnej terapii a kurz v terapii zameranej na schémy.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.