Depresia: príznaky, typy a liečba

Depresia je duševná porucha, ktorá ovplyvňuje milióny ľudí po celom svete. Je charakterizovaná pocitmi smútku, straty záujmu o bežné aktivity a nedostatkom energie. Môže mať vážne dôsledky pre jednotlivcov, ich rodiny a spoločnosť ako celok. Hoci je depresia často vnímaná ako „smútok“, je oveľa komplexnejšia a zahŕňa širokú škálu emocionálnych, fyzických a kognitívnych príznakov.
 

Obsah

  1. Čo je depresia?
  2. Príčiny vzniku depresie
  3. Príznaky depresie: psychické a telesné
  4. Depresia u mužov a žien sa môže líšiť
  5. Depresia sa prejavuje v rôznych fázach života
  6. Test na depresiu a diagnostiku
  7. Ako sa zbaviť depresie: terapia a lieky
    1. Terapia ako prvý krok liečby
    2. Kognitívne behaviorálna terapia – bez stresu z osobných stretnutí
    3. Antidepresíva a lieky na predpis
  8. Zdravý životný štýl ako prevencia a doplnok liečby
    1. Fyzická aktivita zlepšuje náladu
    2. Kvalitné vzťahy zvyšujú šťastie
    3. Správna výživa zlepší kvalitu života
  9. Následky depresie
  10. Depresia je ochorenie, nie nálada
  11. Ako pomôcť niekomu s depresiou
pilulka

Čo je depresia

Depresia je stav pretrvávajúcej poklesnutej nálady a straty záujmu o bežné činnosti. Depresívne príznaky sa môžu vyskytovať napríklad aj v priebehu procesu trúchlenia, alebo aj pri iných psychiatrických poruchách. Pokiaľ ale presiahnu určitú hranicu klinickej významnosti, ide o depresívnu poruchu, čiže klinickú depresiu. Pre niekoho môže byť prekvapením, že sa depresia môže prejavovať rôznymi spôsobmi. Rozlišujeme niekoľko typov depresie. Tieto typy sa môžu líšiť, ale všetky majú spoločné to, že negatívne ovplyvňujú kvalitu života jednotlivca.

Medzi tri základné typy depresie patria:

 

  • Klinická depresia: Najbežnejšia forma depresie, charakterizovaná pocitmi smútku, straty záujmu a ďalšími príznakmi po dobu dvoch týždňov alebo dlhšie. Ide ju ďalej deliť na mnoho typov, či už podľa prevažujúcich príznakov, tak podľa závažnosti.
  • Dystýmia: Chronická forma depresie s miernejšími príznakmi, ktorá trvá najmenej dva roky.
  • Bipolárna porucha: Ide o poruchu, kedy sa epizódy depresie striedajú s epizódami mánie, či hypománia. Odlíšiť bipolárnu poruchu od iných typov depresie je veľmi dôležité aj z hľadiska liečby.

 

Ďalej môžeme rozlišovať tieto typy depresie:

Rozlíšenie podľa závažnosti

Mierna, stredne ťažká a ťažká depresia sa líši podľa miery závažnosti a počtu príznakov. Zatiaľ čo pri ľahkej depresii môže postačovať aj psychoterapeutická liečba, ťažšie formy vyžadujú podávanie liekov a často aj hospitalizáciu. Miernejšie formy sú našťastie častejšie, než ťažká depresia. Tá býva sprevádzaná aj závažnými príznakmi narušenia vnímania reality (napr. halucinácie, bludné predstavy) a niekedy vyžaduje liečbu elektrokonvulzívnou terapiou.

Rozlíšenie podľa prevládajúcich príznakov

Keď prevažuje pokles nálady a útlm, hovoríme o melancholickej depresii, ale často sa vyskytuje aj depresia s výraznými úzkostnými príznakmi, alebo s podráždenosťou. Existuje aj atypická depresia, kedy sa niektoré príznaky prejavujú odlišne od bežného priebehu depresie.

Symptomatická a sekundárna depresia

Depresívne príznaky môžu byť dôsledkom iných ťažkostí, napríklad telesného ochorenia, alebo aj užívania liekov. Depresiou sa môže prejavovať napríklad porucha štítnej žľazy, ale aj mnoho iných chorôb, najmä hormonálnych a neurologických. Aj bežne užívané lieky môžu spôsobiť depresiu, jedná sa napríklad o lieky na autoimunitné poruchy, kortikosteroidy, ale aj mnoho iných liekov. Dôležité je v týchto prípadoch koordinovať liečbu s lekárom liečiacim telesné problémy.

Chronická a rezistentná depresia

V niektorých prípadoch depresívny stav nereaguje dostatočne na liečbu. Je potom nutné zhodnotiť, či neexistujú faktory, ktoré depresívny stav udržujú (typicky napríklad užívanie návykových látok, chronický stres, alebo maladaptívne mechanizmy jeho zvládania). Často je potom vhodné kombinovať liečbu psychiatrickou medikáciou a psychoterapiou.

Depresia počas tehotenstva a po pôrode

Obdobie tehotenstva, pôrodu a šestonedelia je tiež rizikové pre vznik depresie. Na jej vzniku sa môžu podieľať telesné zmeny, ale predovšetkým aj záťaž spojená s pôrodom, rekonvalescenciou a starostlivosťou o novorodené dieťa. Väčšina matiek prežíva po pôrode obdobie poklesnutej nálady či podráždenosti, tzv. „Baby blues“, čo je ale nutné odlíšiť od závažnej depresie.

Depresívna epizóda a rekurentná depresia

Ak pacient ochorie na depresiu raz, ide o depresívnu epizódu. V prípade, že sa depresívne epizódy opakujú, ide o rekurentnú depresiu. Asi 50% pacientov prežije len jednu depresívnu epizódu. Pri druhej polovici platí, že s každou ďalšou depresívnou epizódou sa zvyšuje riziko, že sa depresia bude ďalej opakovať.

Endogénna a reaktívna depresia

Reaktívna depresia má príčinu vo vonkajších udalostiach, ktoré pacienta zasiahli, zatiaľ čo endogénna depresia je považovaná za poruchu vychádzajúcu skôr z predispozície pacienta. V skutočnosti ale u väčšiny pacientov zohráva úlohu kombinácia oboch týchto faktorov a toto rozlíšenie sa v klinickej praxi príliš nepoužíva.

Psychosomatická a larvovaná depresia

Depresia sa môže prejavovať aj prevažne telesnými príznakmi. Niekedy si ani sám pacient nemusí uvedomovať zmeny vo svojej emotivite a psychologickom stave. To môže výrazne komplikovať diagnostiku depresie.

Sezónna depresia (Seasonal affective disorder)


Jedná sa o typ depresie, ktorý je viazaný na ročné obdobie, prejavuje sa opakovane na jeseň a v zime. V liečbe je možné použiť fototerapiu, teda stimuláciu jasným svetlom.

Príčiny vzniku depresie sú komplexné

Príčiny depresie sú často kombináciou genetických, biologických, environmentálnych a psychologických faktorov. Hovorí sa o modeli zraniteľnosti a stresu. Niektorí ľudia môžu byť geneticky náchylní na depresiu, alebo sa v detstve naučiť negatívne a pesimistické postoje. Keď potom v živote nastane situácia, kedy stres, či traumatické udalosti presiahnu zvládaciu kapacitu človeka, rozvinie sa depresia.

Sú rôzne teórie, ktoré sa snažia depresiu vysvetliť. Všeobecne známa je takzvaná neurochemická hypotéza, kedy sú za príčinu depresivity považované zmeny v neurotransmi­teroch, ako je serotonín a noradrenalín. Iná teória hovorí o strate kapacity vhodne reagovať na stres narušením tzv osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky. Z psychologického hľadiska sa za rizikový považuje negatívny kognitívny štýl, ktorý vedie k pocitu bezmocnosti. Za rizikový faktor sa považuje strata blízkej osoby v detstve. Ďalšími faktormi môžu byť chronické choroby, lieky, zneužívanie alkoholu alebo drog a nedostatok slnečného svitu v zimných mesiacoch.

Príznaky depresie: psychické a telesné

Príznaky depresie sa môžu líšiť od osoby k osobe, ale často zahŕňajú pocity smútku, beznádeje, straty záujmu o aktivity, únavu, problémy so spánkom, zmeny v chuti do jedla, pocit bezcennosti a myšlienky na samovraždu. Pre diagnózu depresie musia byť príznaky prítomné po dobu najmenej dvoch týždňov a musia spôsobovať významné narušenie bežného života jednotlivca.

Psychické príznaky depresie

Depresia sa prejavuje predovšetkým v zmenených náladách, zážitkoch a psychických stavoch:
 

  • Smútok, alebo zlá nálada: Cítite sa väčšinu dňa smutní, prázdni, alebo bez nádeje. Tento pocit môže byť trvalý alebo sa môže objavovať v určitých momentoch dňa. Môže sa prejavovať aj pocity emočnej prázdnoty.
  • Strata záujmu alebo potešenia: Strácate záujem o veci, ktoré vás predtým bavili, ako sú koníčky, sociálne aktivity, alebo sex.
  • Pocity beznádeje alebo pesimizmu: Máte pocit, že situácia sa nikdy nezlepší a že nič nemá zmysel.
  • Pocity viny, bezcennosti, alebo vlastnej neschopnosti: Sebahodnotenie je veľmi nízke, môžete sa cítiť viní za veci, ktoré nie sú vo vašej kontrole.
  • Zvýšená úzkosť alebo nervozita: Môžete cítiť vnútorné napätie, nervozitu alebo podráždenosť.
  • Zmeny v myslení: Býva prítomné narušenie pozornosti. Časté sú tiež problémy s rozhodovaním sa aj v bežných situáciách, pacient sa môže cítiť bezradný.
  • Myšlienky na smrť alebo samovraždu: Môžete mať pasívne myšlienky na smrť, alebo vo vážnejších prípadoch samovražedné myšlienky rôznej intenzity, ktoré môžu viesť až k plánovaniu samovraždy a pokusom o samovraždu.
  • Zmeny správania: Môže sa objaviť ústup od rodiny a priateľov, strata záujmu o sociálne aktivity, alebo zanedbávanie osobnej starostlivosti a hygieny.

Telesné prejavy depresie

Okrem psychických príznakov sa depresia môže prejavovať fyzickými problémami. Medzi najčastejšie fyzické prejavy patria:
 

  • Zmeny v chuti do jedla a hmotnosti: Depresia zvyčajne vedie k strate chuti do jedla a úbytku hmotnosti. Môže ale dochádzať aj k nadmernému príjmu potravy.
  • Poruchy spánku: Typická pre depresiu je nespavosť ranného typu, teda prebúdzanie sa skôr, než je pacient zvyknutý. Môže sa ale vyskytnúť aj iná porucha spánku, vrátane nadmernej spavosti.
  • Únava a nedostatok energie: Pocity vyčerpania alebo straty energie aj po malom fyzickom alebo mentálnom úsilí.
  • Telesné bolesti a problémy: Bolesti hlavy, svalov, kĺbov alebo nevysvetliteľné telesné bolesti a problémy, ktoré nemajú zrejmú príčinu.
  • Spomalenie alebo nepokoj: Spomalenie pohybu alebo reči, ktoré môžu byť pozorovateľné ostatnými, alebo naopak pocit vnútorného nepokoja a neschopnosti zostať v pokoji.
  • Zmeny v tráviacom systéme: Problémy ako sú zápcha, hnačka, alebo iné tráviace problémy, ktoré nie sú spojené s iným zdravotným stavom.
  • Znížená sexuálna túžba: Strata záujmu o sex alebo iné sexuálne aktivity.
  • Zmeny v menštruačnom cykle: U žien môže dôjsť k nepravidelnostiam alebo zmenám v menštruačnom cykle.

Pilulka odborník Mgr. Dominika Zourková hovorí:

„Depresia je vážne ochorenie, ktoré môže mať hlboký vplyv na život jednotlivca. S vhodnou liečbou a podporou je však možné riadiť príznaky a žiť plnohodnotný a šťastný život. Je dôležité rozpoznať príznaky depresie, hľadať pomoc, keď je to potrebné, a podporovať tých, ktorí s ňou bojujú."

Depresia u mužov a žien sa môže líšiť v prejavoch

Depresia je u žien diagnostikovaná až dvakrát častejšie, ako u mužov. Dôvod, prečo to tak je, nie je celkom známy, zrejme je depresia u žien častejšia a zároveň sa môže prejavovať inak ako u mužov a byť tak ľahšie rozoznateľná. Medzi možné príčiny by mohli patriť hormonálne faktory, alebo napríklad fakt, že ženy sú vo väčšom riziku, že budú vystavené nepriaznivým životným udalostiam v detstve aj v dospelosti.

Prejavy depresie u žien

  • U žien sa u depresie môže častejšie prejavovať úzkosť, mávajú typické pocity smútku, viny, bezcennosti, častejšie je prítomný plač.
  • U žien tiež môžu byť variabilnejšie zmeny v spánku či chuti do jedla.
  • Ženy s depresiou tiež častejšie udávajú telesné príznaky sprevádzajúce depresiu.
  • Ženy majú viac samovražedných pokusov.

Prejavy depresie u mužov

  • U mužov sa depresia môže častejšie prejavovať ako podráždenosť, hnev, až agresivita.
  • Muži sa tiež obvykle menej zverujú o svojom duševnom stave okoliu a môžu mať tendenciu skrývať depresívne príznaky.
  • Muži s depresiou sa tiež môžu uchyľovať k rizikovému správaniu, ako je napríklad užívanie drog, alebo gambling.
  • Pokiaľ sa u mužov vyskytne samovražedné jednanie, častejšie sa uchyľujú k drastickejším metódam a častejšie ako ženy samovraždu dokonajú.

Depresia sa objavuje v rôznych životných obdobiach

Depresia môže postihnúť jednotlivca v akomkoľvek veku, od detstva po starobu. Príznaky a liečba sa môžu líšiť v závislosti od veku a životných okolnostiach jednotlivca.

Detská depresia

Častejšie vzniká ako reakcia na situáciu, napríklad problémy v škole, šikanovaní alebo rodinné problémy. V detstve aj adolescencii sa častejšie depresia môže prejavovať podráždenosťou.

Adolescentná depresia

Môže byť spojená s hormonálnymi zmenami, sociálnym tlakom a prechodom k dospelosti. Adolescenti sú na výkyvy nálady citlivejší a zároveň nemusia mať ešte toľko rozvinuté zvládacie schopnosti, ako dospelí.

Depresia v dospelosti

Môže sa rozvíjať v reakcii na rôzne stresujúce situácie, problémy v práci, ekonomické problémy, problémy v rodine. Čím skôr sa objaví, tým väčšia je tendencia k chronickosti.

Depresia v seniorskom veku

Môže byť spojená s chronickými zdravotnými problémami, stratou blízkych alebo izoláciou. Častejšie sa tiež prejavuje prostredníctvom telesných príznakov.

Diagnostika depresie: test, rozhovory a krvný rozbor

Odborník na diagnostiku depresie je psychiater, ale z dlhodobých sledovaní je známe, že pacienti trpiaci depresiou sa často najprv obrátia na svojho praktického lekára. Praktickí lekári často dokážu základnú liečbu depresie začať a tiež môžu mať výhodu v tom, že pacienta poznajú dlhodobo a môžu tak v niektorých prípadoch lepšie hodnotiť zmeny stavu. Štandardom diagnostiky depresie ale zostáva psychiatrické vyšetrenie, ktoré obvykle prebieha podobou semištruktúro­vaného rozhovoru. Psychiater pri ňom zhodnotí prejavy ťažkostí pacienta v kontexte ďalších informácií.

V prvom rade je pri vyšetrení zásadné vylúčiť iné príčiny depresie. Ak lekár zhodnotí, že stav pacienta by mohol mať príčinu v telesnom ochorení, môže vykonať napríklad odbery krvi alebo pacienta odoslať na ďalšie špecializované vyšetrenie. V druhom rade je potrebné rozlíšiť, či depresívne príznaky nie sú súčasťou inej psychiatrickej poruchy, najmä závislosti na alkohole, či drogách.

Existujú aj škály, pomocou ktorých sa môže závažnosť depresívnych príznakov hodnotiť, v prípade nutnosti môže pacienta vyšetriť aj klinický psychológ. Ďalšie zásadné prvky, ktoré psychiater hodnotí sú potom riziká, ako sú napríklad samovražedné myšlienky, ale aj sociálne zázemie pacienta a pomoc, ktorú mu poskytuje okolie. Okrem diagnózy potom musí lekár rozhodnúť aj o vhodnom liečebnom postupe.
 

Ako sa zbaviť depresie: terapia a lieky

Rozhodnutie o liečbe by sa malo zakladať na úvahe lekára a preferenciách pacienta. Pri závažnej depresii s vysokým rizikom vplyvu na zdravie a život je na mieste hospitalizácia na psychiatrickom oddelení a lekár často musí o postupe liečby rozhodovať s väčšou razanciou. Liečba sa obvykle skladá z psychoterapie a užívania medikácie. V závažných prípadoch sa tiež používa elektrokonvulzívna terapia, medzi ďalšie spôsoby liečby môže patriť fototerapia, alebo magnetická stimulácia mozgu. K novým metódam liečby potom môžeme zaradiť napríklad liečbu ketamínom, ktorý bol pôvodne používaný ako anestetikum.

Z hľadiska rozhodovania o liečbe platí, že pri miernej depresii je možné začať psychoterapiou alebo predpísaním liekov. Pri stredne ťažkej a ťažkej depresii by mala liečba vždy zahŕňať aj medikáciu, prípadne kombináciu týchto dvoch postupov.

Terapia ako prvý krok liečby

Psychoterapia je metódou pri miernejších formách depresie. Zvyčajne sa lekár orientuje podľa preferencií pacienta, ale významnú úlohu zohráva aj dostupnosť psychoterapeutickej starostlivosti. Výhodná môže byť psychoterapeutická liečba v situácii, keď je depresia významne ovplyvnená vonkajšími faktormi. Psychoterapia môže zacieliť na podporu zvládania riešení problémov, alebo napríklad na zmenu naučených reakcií pacienta, ktoré problémy udržujú. Svoje miesto preto má aj v liečbe chronických depresií. U akútne prebiehajúcej ťažkej depresie je väčšinou obmedzená na metódy behaviorálnej aktivácie, ktoré sú zamerané na bezprostrednú postupnú zmenu správania.

Existuje niekoľko typov psychoterapie. Kognitívne behaviorálna terapia sa zameriava na myslenie a zmenu správania a radí sa medzi preskúmané a efektívne metódy. Ďalšie typy psychoterapie sa zameriavajú na vzťahy s ľuďmi v okolí, vedomé a nevedomé psychické procesy a na subjektívne prežívanie a autentické hľadanie zmyslu života. Všetky terapeutické smery v podstate smerujú k podpore zvládania pacienta a zmene nefunkčných vzorcov správania a interakcií s druhými.
 

Kognitívne behaviorálna terapia (KBT)

Kognitívne behaviorálna terapia je jeden zo smerov zameraný aj na liečbu depresie. Je zameraná na zmeny v myslení pacienta, za príčinu depresie považuje negatívne postoje k sebe, druhým aj svetu. Snaží sa o zmenu dysfunkčných presvedčení pacienta a racionálnejší pohľad na situáciu, ktorá je často v mysli pacienta výrazne negatívnejšia, než v skutočnosti. Ruka v ruke s tým potom ide plánovanie denných aktivít, podpora funkčných zvládacích stratégií a odstránenie správania, ktoré depresívnu náladu udržuje. Najmä pri chronických problémoch potom býva často potrebné zameranie na emočné prežívanie.

Ako KBT funguje

Prvým krokom v kognitívne behaviorálnej terapii je identifikácia presvedčenia a myšlienok, ktoré vedú k negatívnym emóciám. Keď ich pacient dokáže rozlíšiť, pracuje na ich spochybňovaní a snaží sa nájsť racionálnejšie, vyváženú perspektívu. Pritom sa s terapeutom zameriava aj na zmenu správania, riešenie problémov, komunikáciu s druhými, plánovanie času a učenie sa novým zručnostiam. Terapia je často prakticky zameraná a cielená na súčasné problémy.

Výhody KBT a komu môže pomôcť

Kognitívne behaviorálna terapia je systematický a účinný prístup. Okrem bezprostredného účinku je výhodou terapie to, že sa zameriava aj na zmeny správania a myslenia, ktoré môžu mať dlhodobejší protektívny účinok. Výhodou KBT je tiež štruktúrovaný prístup a krátkodobejšie praktické zameranie. Vďaka jej štruktúrovanosti je možné KBT skvele digitalizovať. Využiť ju môžu teda aj tí, pre ktorých je dochádzanie k terapeutovi časovo nevýhodné.

Nevýhody KBT a kto by mal využitie zvážiť

Kognitívne behaviorálna terapia nie je vhodná ako samostatná terapia pre pacientov, ktorí majú závažné príznaky depresie. V prípade pacientov s komplexnými emočnými problémami a traumatickými skúsenosťami je nutné kombinovať terapeutické prístupy a zaradiť aj iné techniky zamerané na spracovanie emócií. V tomto prípade viac záleží na skúsenostiach terapeuta a jeho schopnosti jednotlivé prístupy integrovať.

Ako s KBT začať

S kognitívne behaviorálnou terapiou je možné začať vyhľadaním terapeuta so zodpovedajúcim vzdelaním. Zoznam terapeutov venujúcich sa KBT ponúka napríklad webový adresár Českej spoločnosti kognitívne behaviorálna terapia. Je tiež možnosť využiť internetový program založený na princípoch KBT. Skvelým variantom online KBT sú digitálne terapeutické programy Mindwell.

Pro koho není psychoterapie vhodná?

Psychoterapia všeobecne nie je vhodná pre pacientov, ktorí nemajú záujem o spoluprácu, ktorú psychoterapia vyžaduje. Pokiaľ sú prítomné telesné alebo psychické príznaky, ktoré psychoterapiu znemožňujú, mali by byť tieto príznaky liečené ako prvé ešte pred začatím psychoterapie.

Antidepresíva a lieky na predpis

Antidepresíva by mali byť vždy podávané v prípade, že depresia dosahuje aspoň strednú závažnosť. Zdá sa, že najspoľahlivejšie fungujú u tých pacientov, u ktorých sú problémy najzávažnejšie. Ich užívanie je tiež nutné vždy, keď sú príznaky také závažné, že znemožňujú použitie iných liečebných postupov. Lieky prvej voľby sú v súčasnosti lieky, ktoré nazývame inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI), k najčastejšie predpisovaným patrí napríklad escitalopram, sertralín.

Tieto lieky neúčinkujú hneď, na pozitívny efekt sa môže čakať aj šesť týždňov. Pôsobí na depresívne aj úzkostné príznaky. Všeobecne sa jedná o dobre tolerované lieky, ale pri nasadzovaní sú časté mierne nežiaduce účinky, ako je napríklad nevoľnosť, tras, únava, môže byť prítomné aj zdanlivé prechodné zhoršenie úzkostnosti či nespavosti. Z dlhodobého hľadiska sa často vyskytujú poruchy v sexuálnej oblasti, ktoré však obvykle odznejú po vysadení liekov.

Okrem liekov zo skupiny SSRI existujú aj ďalšie antidepresíva. Lekár sa môže rozhodnúť ich použiť, ak predpísané lieky nemajú dostatočný účinok, alebo ak chce ovplyvniť niektoré špecifické príznaky, ako je napríklad nespavosť. Existuje viac nových liekov, ktoré majú inovatívne mechanizmy účinku. Aj staršie typy antidepresív môžu byť veľmi účinné, ale mávajú aj výraznejšie nežiaduce účinky. V každom prípade je nutné zvážiť prínos a riziko podávania liekov a posúdiť individuálne riziko nežiaducich účinkov aj interakciu s inými podávanými liekmi. Na druhú stranu existujú aj lieky, ktoré môžu byť bezpečne podávané aj tehotným a dojčiacim ženám a deťom.

Prevencia a zdravý životný štýl pomôžu znížiť príznaky

Existujú určité stratégie, ktoré môžu pomôcť znížiť riziko výskytu depresie alebo zhoršenia aktuálneho stavu. Tieto zahŕňajú predovšetkým udržiavanie zdravého životného štýlu, vyhýbanie sa alkoholu a drogám, udržiavanie sociálnych vzťahov a riešenie stresu.
 

Fyzická aktivita zlepšuje náladu aj zdravie

Fyzická aktivita je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako riešiť a predchádzať depresii. Cvičenie môže v niektorých prípadoch mať porovnateľnú účinnosť s užívaním liekov. Pravidelná fyzická aktivita môže tiež pomôcť zlepšiť kvalitu spánku, zvýšiť sebavedomie a znížiť úzkosť.

Kvalitné vzťahy zvyšujú pocit šťastia

Sociálna podpora je kľúčovým prvkom v liečbe a riadení depresie. Mať silnú sociálnu sieť priateľov, rodiny a kolegov môže pomôcť jednotlivcom cítiť sa menej izolovanými a viac spojenými s komunitou. Komunikácia o svojich pocitoch a skúsenostiach môže byť tiež terapeutická a môže pomôcť ľuďom lepšie rozumieť a riešiť svoju depresiu.

 

Správna výživa je základom pre zdravú myseľ

Správna výživa zohráva kľúčovú úlohu v duševnom zdraví. Konzumácia vyváženej stravy obsahujúcej čerstvé ovocie a zeleninu, bielkoviny a zdravé tuky môže pomôcť regulovať náladu a zlepšiť celkovú pohodu. Úlohu tiež hrá pravidelný jedálenský režim.

Na zvýšenie psychickej odolnosti, je možné tiež užívať výživové doplnky. Rozhodnutie o užívaní akýchkoľvek látok je vhodné konzultovať s ošetrujúcim lekárom a v kontexte dostupných informácií sa na ne nedá pozerať ako na alternatívu liečby depresie.
 

  • Adaptogény: Označujú skupinu látok, ktoré by mali zvyšovať odolnosť voči stresu, často vychádzajú z tradičnej medicíny. Patrí medzi ne napríklad žensen (Panax Ginseng), alebo Ashwagandha (Withania somnifera). Tieto látky boli testované napríklad na ovplyvnenie chronickej únavy, ale výsledky vedeckého skúmania nie sú jednoznačné a v oblasti ovplyvnenia depresívnych príznakov sú úplne nedostatočné.
  • Ľubovník bodkovaný: Štandardizovaný extrakt ľubovníka bodkovaného môže podľa štúdií mať podobnú účinnosť ako antidepresíva u pacientov s miernejšími príznakmi. Tento doplnok by sa nemal kombinovať s liekmi na depresiu.
  • Horčík: Hoci odborná verejnosť má k horčíku rezervovaný postoj, ukazuje sa, že by mohol mať čiastočný efekt u pacientov s miernejšími depresívnymi príznakmi.
  • L-tryptofán: L-tryptofán má významný vplyv na tvorbu serotonínu v tele, čo môže pozitívne ovplyvniť náladu.
  • Omega-3 mastné kyseliny: Niektoré štúdie naznačujú, že prípravky s vyšším obsahom eikosapentaénovej kyseliny by mohli mať efekt na depresívne a úzkostné príznaky. Ostatné prípravky s omega-3 mastnými kyselinami tento efekt nevykazovali. Pri užívaní omega-3 mastných kyselín je potrebné dávať zvýšenú pozornosť, pokiaľ užívate lieky na riedenie krvi.
  • Vitamíny skupiny B: Prípravky s vitamínmi zo skupiny B majú svoju úlohu v prevencii, najmä u pacientov s nedostatočným nutričným príjmom, ale na depresívne príznaky nevykazujú dostatočnú účinnosť.
  • Vitamín D: Nižšie hladiny vitamínu D boli asociované s depresiou, najmä u starších ľudí. Užívanie vitamínu D môže mať protektívny účinok a zmierňovať príznaky depresie.

Následky depresie sú psychické aj fyzické

Depresia môže mať hlboký vplyv na život jednotlivca, ovplyvňujúci jeho schopnosť pracovať, študovať, vytvárať a udržiavať vzťahy a dokonca aj vykonávať bežné denné činnosti. Mnoho ľudí s depresiou tiež zažíva fyzické symptómy, ako sú bolesti hlavy, bolesti svalov a zažívacie problémy.

Depresia nemá vplyv iba na duševné zdravie jednotlivca, ale môže mať aj závažné dopady na fyzické zdravie. Ľudia s depresiou môžu zažívať chronickú bolesť, srdcové ochorenia, zvýšené riziko hypertenzie a ďalšie zdravotné problémy. Je dôležité si uvedomiť, že tieto fyzické príznaky nie sú len výsledkom stresu alebo úzkosti, ale môžu byť priamo spojené s chemickými nerovnováhami v mozgu spôsobenými depresiou.

Spoločenské dopady

Na spoločenskej úrovni depresia zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť, znižuje produktivitu a môže viesť k väčšiemu výskytu samovrážd. Je to tiež jedna z hlavných príčin invalidity na celom svete.

Depresia je ochorenie, nie nálada

Existuje mnoho mýtov a nesprávnych predstáv o depresii, ktoré môžu brániť ľuďom v hľadaní pomoci. Niektoré z najbežnejších mýtov zahŕňajú presvedčenie, že depresia je známkou slabosti, že sa dá jednoducho „prekonať“ alebo že je to len „smútok“. Je dôležité rozpoznať, že depresia je skutočné a vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje liečbu.

 

Ako pomôcť niekomu s depresiou

Ak máte podozrenie, že niekto, koho poznáte, trpí depresiou, je dôležité ponúknuť podporu a porozumenie. Môžete povzbudiť túto osobu, aby vyhľadala odbornú pomoc, poskytnúť jej informácie o depresii a liečbe, alebo ponúknuť svoju spoločnosť. Je tiež dôležité sa vyvarovať kritiky alebo súdov a byť trpezlivý a empatický.

Tento článok je určený len na vzdelávacie účely a nenahrádza odbornú lekársku radu. Pre konkrétne odporúčania sa vždy poraďte s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.

Autor článku

MUDr. Kryštof Kantor

Štúdium všeobecného lekárstva som absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Po ukončení štúdia som pracoval ako psychiater vo Fakultnej nemocnici Olomouc, kde som dokončil špecializáciu v odbore psychiatrie. Na psychoterapeutickom oddelení som potom pracoval s pacientmi s úzkostnými poruchami, poruchami nálady aj poruchami osobnosti a venoval sa skupinovej aj individuálnej psychoterapii. Teraz pokračujem v rozširovaní vzdelania v odbore pedopsychiatrie na Detskej psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice Motol, kde zbieram skúsenosti s liečbou deti a adolescentov. Absolvoval som tiež výcvik v kognitívne behaviorálnej terapii a kurz v terapii zameranej na schémy.

Všetky články od autora

Spýtajte sa lekárnika

Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.