Kortizol: čo je to a aké funkcie plní vo vašom tele? 

Čo je to vlastne kortizol? Je to kľúčový hormón, označovaný ako „stresový hormón“, ktorý je v skutočnosti oveľa viac než len indikátorom stresu. Pri niektorých stavoch a rôznych ochoreniach môže byť jeho hladina zvýšená. Ako sa stanovuje diagnóza a ako si môžem dať skontrolovať hladinu kortizolu?

linka

Čo je kortizol?

Kortizol, niekedy nazývaný hydrokortizón, je steroidný hormón, ktorý zohráva dôležitú úlohu v rôznych telesných funkciách a je produkovaný kôrou nadobličiek.

Z chemického hľadiska je kortizol klasifikovaný ako glukokortikoid, čo znamená, že je súčasťou širšej skupiny steroidných hormónov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus glukózy a majú protizápalové účinky. Jeho produkcia je regulovaná adrenokortiko­tropným hormónom (ACTH) z adenohypofýzy. Je nevyhnutný pre množstvo životne dôležitých funkcií, ako je regulácia metabolizmu živín – sacharidov, tukov a bielkovín, udržiavanie hladiny glukózy v krvi, ovplyvňovanie imunitného systému a pomoc pri reakcii na stres. Jeho hladina sa počas dňa prirodzene mení, pričom najvyššia je ráno a počas dňa postupne klesá.

Funkcie

Funkcie kortizolu

Kortizol má v tele širokú škálu funkcií, ktoré sú nevyhnutné na udržanie zdravia a homeostázy. Niektoré z hlavných funkcií kortizolu zahŕňajú:

Metabolická regulácia:

Kortizol pomáha kontrolovať, ako telo využíva sacharidy, tuky a bielkoviny. Jeho úlohou je udržiavať stabilnú hladinu glukózy v krvi a podieľať sa na energetickej rovnováhe organizmu. Keď však máte veľa kortizolu, môže to spôsobiť vyššiu hladinu glukózy v krvi, čo môže viesť k diabetu 2. typu.

Regulácia imunitného systému:

Kortizol ako protizápalový hormón má schopnosť tlmiť imunitné reakcie, čo je dôležité pre prevenciu nadmerných zápalov a autoimunitných reakcií. Pri dlhodobo zvýšenej hladine je však imunitný systém potlačený a nemôže adekvátne reagovať na hrozby.

Reakcia na stres:

Kortizol je kľúčovým hráčom v reakcii organizmu na stres. Jeho hladina sa zvyšuje v reakcii na stres, čo pomáha telu rýchlo reagovať na náročné situácie.

Regulácia krvného tlaku:

Má významný vplyv na udržiavanie krvného tlaku v normálnych medziach, čo je nevyhnutné pre správne fungovanie kardiovaskulárneho systému.

Tieto vlastnosti ukazujú, že kortizol nie je len „stresový hormón“, ale zohráva oveľa komplexnejšiu a diferencovanejšiu úlohu pri udržiavaní zdravia a rovnováhy v tele.

Čo robí kortizol s vaším telom?

Kortizol má významný vplyv na celkové fungovanie ľudského tela. Ovplyvňuje nielen to, ako telo hospodári s energiou, ale aj to, ako reaguje na stres, reguluje imunitnú odpoveď alebo udržiava stabilný krvný tlak. Jeho účinky sa prejavujú v širokom spektre fyzických a psychických procesov, a preto je jeho rovnováha pre celkové zdravie kľúčová. Kortizol má široké a mnohostranné pôsobenie:

čo robí kortizol

Metabolizmus:

Kortizol reguluje využitie glukózy, tukov a bielkovín. Pomáha uvoľňovať energiu v stresových situáciách tým, že zvyšuje produkciu glukózy a štiepi tuky.

Imunitný systém:

Pôsobí protizápalovo, čo je užitočné pri kontrole zápalových reakcií. Na druhej strane môže zvyšovať náchylnosť na infekcie.

Krvný tlak a kardiovaskulárne funkcie:

Kortizol zohráva úlohu pri regulácii krvného tlaku a podporuje zdravie kardiovaskulárneho systému.

Psychologické funkcie:

Ovplyvňuje náladu a vnímanie stresu. Nerovnováha kortizolu môže viesť k psychickým poruchám, ako sú depresia alebo úzkosť.

Pilulka odborník Bc. Marie Siatka hovorí:

„Kortizol je hormón patriaci do skupiny glukokortikoidov, produkuje sa v kôre nadobličiek a z nej sa uvoľňuje do krvného obehu. Často sa označuje ako stresový hormón, pretože sa podieľa na reakcii organizmu počas stresových reakcií a pomáha telu vyrovnať sa s nimi. Podieľa sa aj na metabolizme sacharidov, bielkovín a tukov, má protizápalové účinky a ovplyvňuje krvný tlak.

 

Zvýšená hladina kortizolu sa spája s Crohnovou chorobou, Cushingovou chorobou, obezitou, zvýšeným stresom atď. Prirodzene zvýšené hladiny kortizolu sa vyskytujú v tehotenstve alebo pri liečbe estrogénmi. Nízke hladiny kortizolu môžu poukazovať na celkovú hypofunkciu nadobličiek, poruchu metabolickej dráhy biosyntézy kortizolu, Addisonovu chorobu atď."

Nerovnováha kortizolu

Nerovnováha hladiny kortizolu môže mať vážne zdravotné následky. Ide najmä o hyperkortizo­lizmus (vysoká hladina kortizolu) a hypokortizolizmus (nízka hladina kortizolu) a ich účinky na organizmus.

Hyperkortizoliz­mus, známy aj ako Cushingov syndróm, môže viesť k rôznym príznakom, ako sú obezita, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina glukózy v krvi, oslabenie kostí a psychické zmeny. Tento stav môže byť spôsobený dlhodobým nadmerným užívaním kortikosteroidov alebo nádorov, ktoré zvyšujú produkciu kortizolu.

Zvýšená hladina kortizolu sa vyskytuje aj pri popáleninách, Crohnovej chorobe, vysokom strese, akútnej pankreatitíde alebo schizofrénii. Pri­rodzene vyššia hladina kortizolu sa vyskytuje počas tehotenstva (v 3. trimestri môže byť hladina až 2,5-krát vyššia). 

Na druhej strane hypokortizoliz­mus, ktorý sa často spája s Addisonovou chorobou, sa prejavuje únavou, nízkym krvným tlakom, úbytkom hmotnosti a chuťou na slané jedlá. Tento stav je spôsobený nedostatočnou produkciou kortizolu nadobličkami.

Diagnostika a liečba týchto stavov si vyžaduje starostlivý lekársky dohľad vrátane laboratórnych vyšetrení a prispôsobenia liečby individuálnym potrebám pacienta. Správna diagnóza a liečba môžu výrazne zlepšiť kvalitu života postihnutých osôb.

Diagnostika a testovanie

Správna diagnostika hladiny kortizolu je kľúčom k identifikácii a liečbe porúch spojených s týmto hormónom. Existujú rôzne testovacie metódy, ktoré lekári používajú na meranie hladiny kortizolu.

  • Krvné testy: Bežne používaná metóda na meranie hladiny kortizolu v krvi. Môžu odhaliť nadmernú alebo nedostatočnú hladinu.
  • Slinný test: Meria hladinu voľného kortizolu v slinách, zvyčajne ráno alebo večer.
  • Testy moču: Zaznamenáva množstvo kortizolu vylúčeného počas 24 hodín. Poskytujú prehľad o dennej produkcii kortizolu.

Podľa týchto testov môžu lekári vykonať aj ďalšie testy na určenie príčiny abnormálnych hladín kortizolu, napríklad zobrazovacie testy nadobličiek a hypofýzy. V niektorých prípadoch môže byť potrebné vykonať dynamický test na sledovanie toho, ako telo reaguje na určité podnety alebo lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu kortizolu.

Kortizol

Čo majú adaptogény a nootropiká spoločné s kortizolom:

  • Pomáha zvládať stres, ktorý inak vedie k chronicky vysokému kortizolu
  • Môžu podporiť regeneráciu nervového systému, ako aj vyvážiť hormonálnu os HPA
  • U niektorých (napr. ashwagandha, fosfatidylserín, L-theanín) existujú klinické štúdie, ktoré preukázali zníženie kortizolu

Adaptogény: prirodzená brzda stresového hormónu

Adaptogény sú rastlinné látky, ktoré pomáhajú telu lepšie zvládať stres, a tak môžu ovplyvňovať hladinu kortizolu. Nie sú to priame „blokátory“, ale skôr jemná modulácia stresovej reakcie.

 

Adaptogen Možný účinok Vzťah ku kortizolu
Ashwagandha
(Withania somnifera)
Podporuje zvládanie stresu, úzkosti a spánok Štúdie ukazujú až 30 % zníženie hladiny kortizolu pri chronickom strese
Rhodiola rosea Zvyšuje odolnosť voči stresu, znižuje únavu Pomáha regulovať hladinu kortizolu pri psychickom a fyzickom strese
Eleuterokok
(Sibírsky ženšen)
Zvýšená fyzická výkonnosť a vytrvalosť Pôsobí ako harmonizátor stresovej reakcie, nepriamo ovplyvňuje kortizol
Reishi
(Ganoderma lucidum)
Podporuje imunitu a duševnú rovnováhu Pomáha znižovať vplyv stresu, čím stabilizuje hladinu kortizolu
Schizandra
(Schisandra chinensis)
Vitalita, duševná výkonnosť, adaptácia Pomáha organizmu lepšie zvládať stres a tlmiť výkyvy hormonálnej osi HPA

Adaptogény pomáhajú zlepšiť adaptáciu na stres, a tak môžu zabrániť chronicky zvýšeným hladinám kortizolu, ktoré vedú k vyčerpaniu, oslabeniu imunity alebo priberaniu na váhe.

Nootropiká: viac ako len podpora mozgu

Nootropné látky (t. j. kognitívne zosilňovače) nemajú vždy priamy vplyv na kortizol, ale niektoré z nich ovplyvňujú chemickú štruktúru mozgu, ktorá reguluje stres a úzkosť, čo môže mať sekundárny vplyv na stresovú reakciu a hladinu kortizolu.

 

Nootropic Možný účinok Vzťah ku kortizolu
L-theanín Upokojenie bez ospalosti, lepšia koncentrácia Môže znížiť stresový kortizol, najmä pri psychickej záťaži
Fosfatidylserín Podporuje pamäť, kognitívny výkon a regeneráciu po cvičení Zníženie hladiny kortizolu po fyzickej a psychickej záťaži sa preukázalo v štúdiách
GABA
(kyselina gama-aminomaslová)
Upokojuje nervový systém, podporuje spánok Môže harmonizovať stresovú reakciu a znížiť nárasty HPA osi
Bacopa monnieri Zlepšuje pamäť, učenie, koncentráciu Priamo ovplyvňuje kortizol tým, že podporuje rovnováhu mozgu a znižuje stres
Magnézium (bisglycinát) Relaxácia, ľahšie zaspávanie, nervová rovnováha Pomáha znižovať reaktivitu organizmu na stres, čím nepriamo znižuje kortizol

Nootropiká môžu zlepšiť reakciu na stres, náladu a poznanie, čím nepriamo ovplyvňujú hladinu kortizolu – najmä v kombinácii s adaptogénmi alebo horčíkom.

Zaujímavosti a fakty

Kortizol je obklopený mnohými zaujímavými faktami:

  • Ranný vrchol: Kortizol má prirodzený denný rytmus, pričom najvyššie hladiny sú ráno. Tento „ranný vrchol“ vám pomáha prebudiť sa a pripraviť sa na ďalší deň. Ak pijete kávu, počkajte aspoň hodinu po prebudení, aby účinky kofeínu na kortizol nenarušili jeho už aj tak vysoké ranné hladiny a aby ste neboli príliš vystresovaní.
  • Reakcia na stres: Kortizol je kľúčovým hráčom v reakcii organizmu na stres. Zvyšuje sa nielen počas fyzického, ale aj psychického stresu, čím pomáha telu rýchlo reagovať na náročné situácie. Vďaka nemu ste v strehu a vaše telo sa v tom čase nezaoberá nepodstatnými procesmi, ako je napríklad trávenie.
  • Krátkodobý vs. dlhodobý stres: Kým krátkodobé zvýšenie hladiny kortizolu môže byť pre organizmus prospešné, dlhodobo vysoká hladina môže viesť k mnohým zdravotným problémom.
  • Vplyv na pamäť: Kortizol ovplyvňuje niektoré aspekty pamäti. Kým krátkodobé zvýšenie môže zlepšiť pamäť, dlhodobé vysoké hladiny môžu zhoršiť pamäťové funkcie.
  • Zvýšenie a zníženie hladiny kortizolu: Kor­tizol zvyšuje kofeín, stresové reakcie, nedostatok spánku a náročné cvičenie. Jeho hladinu možno znížiť pravidelným spánkom, zdravou stravou bohatou na potraviny s nízkym glykemickým indexom (menej spracované a menej sladké potraviny), trávením času s blízkymi a cvičením.

Stresový hormon pod kontrolou

Kortizol, známy ako stresový hormón, je nevyhnutný pre mnohé telesné funkcie vrátane metabolizmu, imunitných reakcií a reakcií na stres. Jeho nerovnováha môže viesť k zdravotným problémom, ako je Cushingův syndróm alebo Addisonova choroba. Účinná diagnostika a liečba spolu s vhodným životným štýlom a technikami zvládania stresu sú kľúčom k udržaniu optimálnej hladiny kortizolu a celkového zdravia.

Tento článok má len informatívny charakter a nenahrádza lekársku diagnózu ani individuálne odporúčanie odborníka. Ak máte zdravotné ťažkosti, poraďte sa s lekárom.

Zdroje

https://www.sci­encedirect.com/sci­ence/article/pi­i/S0899900700004226

https://www.sci­encedirect.com/sci­ence/article/pi­i/030698779190212H?vi­a%3Dihub

https://www.sci­encedirect.com/sci­ence/article/pi­i/S0031938414006684

https://www.nzip­.cz/rejstriko­vy-pojem/1999

https://www.mdpi­.com/1424–8247/3/1/188

https://www.ncbi­.nlm.nih.gov/bo­oks/NBK538239/

Autor článku

Bc. Marie Siatka

Vyštudovala som odbor Ochrany verejného zdravia na Lekárskej fakulte Ostravskej univerzity. Témy zdravia a prevencie sú mi veľmi blízke. V súčasnosti pracujem v zdravotnom ústave na oddelení mikrobiológie vôd, potravín a predmetov bežného užívania. S manželom máme masérsky salón, kde sa venujeme nielen uvoľňovaniu svalov, ale aj komplexnej regenerácii tela a mysle. Vo svojom voľnom čase rada cestujem, chodím po horách alebo sa venujem joge.

Všetky články od autora

Spýtajte sa lekárnika

Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.