Späť na všetky epizódy

Adiktológ Mgr. Rastislav Žemlička v novom diele podcastu ŽIVOTOZPRÁVY hovorí nielen o rôznych typoch závislostí, kódovaní chuti, spoločenských rituáloch či osobnom postoji k alkoholu, ale aj tom, prečo si k alkoholu deti môžu ľahko kódovať vzťah už v ranom období cez ich najbližší. Pokiaľ máte chuť a téma vás zaujíma, pustite si celý diel podcastu hneď teraz!

Keď príde na pretras tému alkoholu a závislosti, často si pripomíname, že Česi a Slováci stoja na popredných priečkach európskych štatistík. Napriek tomu však tento problém doteraz prehliadame, pretože alkohol má v našom nastavení stále ešte nezastupiteľné miesto.

Ako slovenský adiktológ pripomína, pitie je u nás úzko previazané so všetkým možným od svadieb, cez rodinné oslavy a jubileá až po „obyčajné“ upustenie pary po práci. Mnohým týmto situáciám sú prítomné aj naše deti, ktoré sú samozrejme všímavé a už od mala si kódujú, čo všetko je spojené s alkoholom – radosť, spriaznenosť, uvoľnenosť.

Veľakrát navyše deti v takýchto situáciách dostanú symbolicky do štamprle nejaké to nealko, niekedy môžu mať aj celý radler a inokedy sú zase vyzvané si usrknúť pivnú penu.

Možno to nepôsobí ako nič hrozné, avšak podľa Žemličky si aj týmto spôsobom kódujeme chuť, ktorá k alkoholu úzko patrí. Spájame si ju so spomínanými situáciami, zážitkami a spoločenskými rituálmi. Teda aj pri zdanlivo nevinných náhradách alkoholu je práve tá chuť riziková pre možný rozvoj budúcej závislosti.

Alkohol však má aj svoju tienistú stránku, obzvlášť vo fáze závislosti. Veľmi často vytvára v rodine nepríjemné situácie, ktoré opäť najviac vnímajú deti.

Zo štatistiky vieme, že ak má jeden z rodičov problém so závislosťou, tak je 50% šanca, že ju bude mať aj jeho dieťa. To si k tomu na jednu stranu môže vytvoriť odpor, pretože má s pitím spojené samé negatívne zážitky. A nemusí ísť nutne len o agresivitu. Na detskú vnímavosť pôsobí napríklad už len rodičova emočná odťažnosť spôsobená drogou, a to navyše v citlivom období vývoja, keď je pre dieťa emočná blízkosť a istá predvídateľnosť zásadná.

Napriek tomu si ale každé druhé dieťa alkoholika neskôr v živote k rizikovému pitiu nakoniec nájde cestu.

Bez ohľadu na to, či dieťa malo alebo nemalo skúsenosť s alkoholizmom v rodine, ďalším veľkým rizikovým obdobím je samozrejme dospievanie, keď často nastupuje vplyv partie. Mladý človek často krát nemá vyhranený životný postoj, chce len zapadnúť, a tak sa nechá ovplyvniť. 

Aj v tejto téme sa v spoločnosti ozýva veľa benevolentných hlasov, ktoré to nepovažujú za problém – my sme neboli iní. Podľa adiktológa však už aj tu ide o vysoko rizikové správanie, a to aj z hľadiska fyzického zdravia.

Čo by rodičom adolescentov odporučil adiktológ? Čo je to „syndróm spoluzávislosti“ v rodine alkoholika a aký postoj k nemu treba zaujať? Ako nás celá konzumná spoločnosť zvádza k návykovému správaniu?

Pustite si celý rozhovor vo videu nižšie alebo si ho vypočujte na svojej obľúbenej streamovacej platforme.