Žihľavka – typy, príčiny, príznaky a liečba

Žihľavka je bežné kožné ochorenie, ktoré sa väčšinou vyskytne v reakcii na alergén alebo fyzické podráždenie kože. Na pokožke nabehnú typické začervenané pľuzgieriky, ktoré silne svrbia a vyzerajú ako po popŕhlení žihľavou, ktorá dala chorobe meno. Na vlastnej koži si žihľavku v živote „vyskúša“ až štvrtina populácie, a to väčšinou v nejakej miernej akútnej forme. Oveľa vzácnejšia je chronická žihľavka, ktorá už vyžaduje zvýšenú pozornosť.

Takmer všetky prípady žihľavky by sa dali rozdeliť do troch základných skupín – alergická žihľavka, nealergická žihľavka spôsobená fyzickým podráždením kože a nakoniec žihľavka spôsobená nejakým ochorením. Všetky sa prejavujú ako svrbivé pupienky a odlišujú sa ich v spúšťači.

Ak to vezmeme poporiadku, tu je zoznam niektorých častých alergénov, ktoré môžu alergickú žihľavku spôsobiť, či už vnútorným požitím, alebo priamym kontaktom s pokožkou:

• ovocie (kivi, banán, mango, jablko či broskyňa),
• zelenina (zemiaky, fazuľa, mrkva, paprika),
• orechy a arašidy,
• lieky (antibiotiká, analgetiká, hormóny),
• mäso a ryby,
• mlieko a vajcia,
• jedovaté a horúce rastliny (izbové aj vonkajšie),
• hmyz (komáre, osy, blchy, ploštice),
• latex (pracovné rukavice, kondómy),
• niektoré zložky mydiel a kozmetiky (kyselina sorbová, kyselina benzoová).

Fyzikálna žihľavka je oproti tomu reakciou tela na čisto fyzikálny podnet. Podľa niektorých odhadov tvorí až 20 % všetkých prípadov žihľavky. Častou príčinou býva tlak, napríklad pri nosení tesného oblečenia či ťažkého batoha alebo pri dlhom sedení na tvrdom povrchu. Výsev žihľavky môže nastať hneď, ale aj oneskorene po niekoľkých hodinách. Inou príčinou býva zmena teploty, či už je to prílišné zahriatie (cvičenie, manuálna práca) alebo, naopak, ochladenie (kontakt s ľadom, daždivé počasie). Zriedkavá je solárna žihľavka vyskytujúca sa po expozícii silného UV žiarenia.

Do tretice môže žihľavku priamo alebo nepriamo spôsobovať vážnejšie ochorenie. Spravidla má táto žihľavka chronickú podobu a horšie sa s ňou bojuje. Ide najmä o chronické zápalové ochorenia, malígne choroby, autoimunitné choroby (tzv. autoimunitná žihľavka ) alebo endokrinné poruchy vrátane cukrovky. Zvláštnou kategóriou je tiež psychogénna žihľavka, pri ktorej môžu byť provokujúcimi faktormi stres, úzkosť či depresia.

Na rozdiel od mnohých iných kožných ochorení sa žihľavka môže prejaviť prakticky kdekoľvek na tele. Ako vyzerá žihľavka môžete spoznať na prvý pohľad podľa typických znakov. Na zasiahnutej ploche sa objavia typické vystúpené pupienky rôznych veľkostí a tvarov. V závislosti na farbe kože má vyrážka biele, červené, ružové až fialové zafarbenie. Pupienky môžu na koži vytvárať rozsiahle mapy. Prejavy pripomínajú vzhľadovo popálenie žihľavou. Typické je aj svrbenie, ktoré občas môže byť veľmi nepríjemné.

Bežné symptómy žihľavky môžu sprevádzať ešte pridružené symptómy, a to v závislosti od príčiny. Pri alergii na lieky sa môže objaviť aj horúčka, zdurenie lymfatických uzlín a opuch kĺbov. Pri potravinových alergiách zase pochopiteľne hrozí nevoľnosť, zvracanie, nadúvanie a hnačky.

O chronickej žihľavke hovoríme vtedy, ak kožné problémy trvajú vyše 6 týždňov. Často ide o žihľavku, ktorej príčina zostáva neodhalená alebo je príčinou vážnejšia choroba. Svojimi nepríjemnými prejavmi môže zásadným spôsobom ovplyvniť každodenný život.

Žihľavka sa u detí prejavuje rovnakými príznakmi ako u dospelých, teda lokálnym výsevom svrbivých začervenaných pľuzgierikov kdekoľvek na tele. Často ide o alergickú reakciu na určitú potravinu, liečivo alebo napríklad dráždivú chemickú látku z pracieho prostriedku. Najdôležitejšie je odhaliť príčinu žihľavky a zamedziť ďalšiemu kontaktu s prípadným alergénom.

Miernejší priebeh akútnej žihľavky by mal zmiznúť sám od seba do niekoľkých hodín. Pri vážnejšom výseve žihľavky alebo pri chronickej žihľavke môže lekár predpísať lieky či masti s antihistami­nikmi. Následkom niektorých silnejších alergií môže zriedkavo dôjsť k anafylaktickému šoku, ktorý sa prejavuje problémami s dýchaním, závratmi a stratou vedomia. V takom prípade ide o stav pohotovosti.

Výskyt rôznych kožných ťažkostí a zmien je v priebehu tehotenstva bežný, či už je to akné, strie alebo vzácnejšie aj žihľavka. Je možné, že tehotná žena následkom výrazných hormonálnych, metabolických a imunologických zmien získa vyššiu citlivosť na nejaký alergén. Napríklad na potravinu alebo prísadu v kozmetike, ktorá jej doteraz nerobila žiadne problémy. Žihľavka tiež môže byť spôsobená tlakom vyvíjaným na kožu, napríklad pri nosení tesného oblečenia. V neposlednom rade môže byť príčinou žihľavky aj zvýšený stres.

Mierna vyrážka by mala zmiznúť sama od seba. V prípade silnejšieho či dlhotrvajúceho výsevu žihľavky sa poraďte s vaším lekárom o užívaní antihistaminík, ktoré uľavia od svrbenia a zmiernia pľuzgieriky. Aspoň niektoré antihistaminiká by mali byť bezpečné na užívanie aj počas tehotenstva. 

Praktický lekár alebo dermatológ môže diagnostikovať žihľavku jednoducho na základe fyzikálneho vyšetrenia. Často býva oveľa náročnejšie zistiť jej príčinu. Základom je anamnéza, keď sa lekár bude zaujímať najmä o samotný začiatok ťažkostí, užívané lieky, prekonané choroby, fyzickú aktivitu, fyzikálne podnety v mieste výskytu a tak podobne.

Niekedy je potrebné na odhalenie potenciálnej príčiny urobiť alergologické alebo laboratórne testy. V prvom prípade odborník testuje na koži malé vzorky alergénov a čaká na prípadnú reakciu tela. V druhom prípade sa skúma vzorka krvi na prítomnosť určitých protilátok, ktoré telo používa na boj s alergénmi.

V prípade alergickej žihľavky prinesú úľavu od svrbenia najmä antihistaminiká. Tá je možné užívať orálne vo forme tabliet alebo ako krémy nanášané priamo na výsev žihľavky. Novšie generácie antihistaminík, napríklad cetirizín, spôsobujú len minimum vedľajších účinkov. Niektoré takéto antihistaminiká sa predávajú aj voľne.

Ďalšou kategóriou liečiv sú kortikosteroidy, ku ktorým sa spravidla siaha až v ťažších prípadoch žihľavky, keď už nezaberajú antihistaminiká. Dajú sa užívať lokálne vo forme krémov alebo mastí na žihľavu či opäť vo forme tabliet. Vzhľadom k vážnejším vedľajším účinkom sú výhradne na predpis. Len zriedkavo a s rozvahou sa potom pri chronickej žihľavke používajú biologické alebo imunosupresív­ne lieky.

Domácu úľavu od svrbenia môže poskytnúť studená sprcha či kúpeľ, prípadne aj chladivé obklady. Príliš horúci kúpeľ môže príznaky, naopak, zhoršiť. Odporúča sa tiež nosiť voľnejšie oblečenie, ktoré nebude dráždiť pokožku.

Prevencia akútnej žihľavky spočíva najmä vo vyhýbaní sa kontaktu s alergénom, či už ide o potraviny, lieky alebo rôzne chemické látky. Pokiaľ svoj alergén nepoznáte, skúste si prejsť zoznam častých alergénov (pozri vyššie) a rozpomenúť sa na všetko, čo ste za posledných 24 hodín jedli a robili.

Známym spúšťačom vyrážky sa snažíme predchádzať aj v prípade fyzikálnej žihľavky. Všeobecne možno odporučiť najmä nosenie voľného oblečenia z prírodných materiálov a aplikovanie UV ochrany pred slnkom. Niekomu zase nemusí svedčiť príliš horúca sprcha a pomôže mu prejsť na vlažnú vodu.

Akokoľvek je túžba poškriabať sa silná a prinesie dočasnú úľavu, vo výsledku vedie len k ďalšiemu dráždeniu pokožky. Preto skúste svoje ruky vo voľnom čase zamestnať napríklad nejakou kreatívnou činnosťou, prípadne zvážte ostrihanie nechtov nakrátko alebo nosenie rukavíc.

Žihľavka, zvlášť chronická žihľavka bez zjavnej príčiny, môže byť skutočne frustrujúcou záležitosťou s dopadom na psychiku. V prípade vyhľadania odbornej lekárskej pomoci však existuje vysoká šanca, že úľavu prinesú lieky a masti na báze antihistaminík s minimom vedľajších účinkov, prípadne účinnejšie lieky.

Pokiaľ však žiadna liečba poriadne nezaberá, môže tiahla žihľavka spôsobovať stres alebo aj vážnejšie psychické problémy. A platí to aj naopak. Stres môže byť príčinou alebo spúšťačom výsevov žihľavky. V každom prípade je vhodné sa ho naučiť zvládať. Možností je veľa, skúsiť môžete napríklad aktívne športy, meditáciu, dychové cvičenia, digitálny detox, nastavenie osobných hraníc v práci aj osobnom živote alebo vyhľadanie odbornej pomoci, napríklad u psychoterapeuta.

Akútna žihľavka môže byť neškodnou záležitosťou, ktorá sama od seba do niekoľkých hodín zmizne. V prípade častejšieho výskytu či pri dlhotrvajúcej chronickej žihľavke je podstatná správna diagnostika a odhalenie príčiny. Niekedy sa to pretiahne v dlhej detektívne pátranie po alergénoch a niekedy príčina, bohužiaľ, zostane neodhalená. Aj v týchto prípadoch však môže veľmi pomôcť správna liečba stanovená lekárom, liekov na žihľavku existuje celé množstvo. Nakoniec môže pomôcť aj určitá zmena životného štýlu a zvládanie stresu.

• Prečo žihľavka svrbí?

Ak naše telo zaznamená alergén, začne do krvi vypúšťať hormón histamín, čo je dôležitá chemikália nášho imunitného systému. Nadprodukcia histamínu však môže spôsobiť žihľavku a svrbenie. Lieky, ktoré sa nazývajú antihistaminiká, dokážu histamín blokovať a priniesť úľavu.

• Je žihľavka nákazlivá?

Žihľavka v žiadnom prípade nie je nákazlivá. Na rozdiel od niektorých kožných ochorení ju totiž nespôsobuje žiadny nákazlivý patogén, ako je napríklad mykotická infekcia.

• Je žihľavka nebezpečná?

Samotná žihľavka je len reakciou na problém a sama o sebe nie je ohrozujúca. V niektorých chronických prípadoch však môže značiť vážnejšie zdravotné komplikácie. Obvykle je ale akútna a odznie bez akýchkoľvek následkov.

• Môže sa vyskytnúť žihľavka len na malej časti tela?

Áno. V niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť žihľavka na celom tele, inokedy len lokálne. Častá je tiež žihľavka na tvári bez zasiahnutia ostatných častí kože. Záleží na reakcii organizmu, príčine aj na miere vystavenia sa podráždeniu.

Tento článok má iba informačný charakter a neslúži ako náhrada konzultácie s lekárom. V prípade podozrenia na akékoľvek zdravotné problémy (svoje či u svojich detí) sa obráťte na profesionálnu pomoc u lekára.