Zápal ďasien a paradentóza: príčiny a liečba

Zápal ďasien, čiže gingivitída (od gingiva = ďasno), patrí k najčastejším ochoreniam ústnej dutiny. Vzniká väčšinou z nedostatočnej hygieny. Prvotnými príznakmi sú nepríjemný zápach z úst a krvácanie ďasien. To by pre vás malo byť varovaním, že sa v ústach deje niečo nekalé.

Nie nadarmo zubní lekári nabádajú k tomu, aby si ľudia zuby čistili aspoň dvakrát za deň, a to ráno a večer. Nestačí si však zuby len vyčistiť zubnou kefkou, ale záleží aj na metóde čistenia a použitých čistiacich prostriedkoch. Určite by mali byť súčasťou ústnej hygieny tiež medzizubné kefky alebo dentálna niť.

Okrem už spomínaného zápachu z úst a krvácavosti ďasien pri čistení zubov alebo pri jedle sú typickými príznakmi zápalu ďasien:

• Opuch ďasien.
• Ďasná sú mäkké a ľahko sa porania.
• Ďasná ustupujú a odhaľujú sa zubné krčky.
• Chronický zápal ďasien nebolí.

Tehotenská gingivitída je spôsobená zmenou zloženia zubného povlaku. Zvyšuje sa množstvo estrogénu a progesterónu, čo spôsobuje zdurenie a zväčšenie ďasien. Tie sú bolestivé a objavuje sa pri nich silná krvácavosť. Problémy začínajú obvykle od 2. mesiaca tehotenstva a trvajú až do pôrodu, kým hormóny klesnú opäť na pôvodné hodnoty.

Dôležité je venovať pozornosť starostlivosti o zuby, samozrejmosťou je preventívna prehliadka u zubného lekára. Zuby by si nastávajúca mamička mala čistiť najlepšie po každom jedle, a to s použitím mäkkej zubnej kefky. Poruke by mala mať aj dentálnu niť, medzizubnú kefku a ústnu vodu s antibakteriálnym účinkom.

Chronický zápal ďasien vzniká ako následok zanedbanej hygieny ústnej dutiny. Kto si pravidelne zuby nečistí, nemôže sa potom čudovať, že sa u neho postupom času objavia problémy s krvácavosťou ďasien. Týmto celý problém začína. Ak sa postihnutá osoba naďalej nebude o svoje zuby nijako starať, dopracuje sa takým nezáujmom až k parodontitíde.

V takom prípade sa môže objaviť aj hnisavý zápal ďasien, keď na zapálenom závesnom aparáte zuba vzniká hnis, vytekajúci po zatlačení na ďasno pri zubnom krčku.

Na čistenie zubov je vhodné používať tak akurát mäkkú kefku, ktorá nebude dráždiť ďasná. Pravidelne by sa mala meniť každé tri mesiace, pretože sa jej čistiace účinky zmenšujú. Štetiny strácajú svoj pevný tvar a otupujú sa. Na čistenie zubov si nájdite čas vždy ráno a večer. Obetujte ústnej hygiene dve minúty, počas ktorej budete zuby čistiť. Ak nosíte fixný zubný strojček, tak je samozrejmosťou si zuby čistiť po každom jedle.

Zubnú kefku je lepšie zvoliť menšiu, aby sa pohodlne dostala na každé čistené miesto v ústach, s rovnými vláknami. Kefka sa nasadí na ďasno pod uhlom asi 45° a malými krúživými pohybmi sa čistia jednotlivé zuby. Nemusíte na zubnú kefku príliš tlačiť. Zubnej pasty stačí dať množstvo veľkosti hrášku. Zuby čistite tak dlho, pokiaľ nie sú hladké.

Medzizubné priestory sa čistia 1× denne, obvykle večer pred spaním, a to medzizubnou kefkou so zodpovedajúcou hrúbkou. Ak máte zuby príliš pri sebe, potom je vhodnejšie ich dočistiť zubnou niťou. Oplatí sa mať poruke navyše ešte jednozväzkovú zubnú kefku, ktorá sa používa na dočisťovanie miest, kam sa bežnou kefkou horšie dostáva.

Paradentóza (parodontóza, odborne parodontitída) je choroba tkaniva obklopujúceho zuby. To tvoria ďasná, zubný cement, kostené lôžko, ozubice a ďasnový žliabok. Ochorenie môže skončiť až stratou zuba a nutnosťou zaobstarať zubný implantát alebo zubnú náhradu. Pri parodontitíde dochádza k bakteriálnemu zápalu parodontu, čomu často predchádza zápal ďasien.

Postihnuté ďasná krvácajú, tvoria sa parodontálne choboty, obnažujú sa zubné krčky a ďasná začínajú ustupovať. Zuby sa môžu kývať a putovať. Na infekciu organizmus reaguje rozkladom kosteného lôžka zuba, ktorý sa vplyvom toho uvoľní a môže vypadnúť.

Nepríjemné pri paradentóze je najmä to, že je spočiatku nebolestivá. Pokiaľ sa bolesť objaví, je to vždy až v neskoršej fáze ochorenia, keď sa už začali tvoriť abscesy. Mnoho ľudí ani žiadne príznaky nezaznamená a ich problémy odhalí až zubný lekár vyšetrením špeciálnou sondou alebo röntgenovou snímkou, ktorá ukáže úbytok kosti zubného lôžka.

Liečba paradentózy záleží na jej štádiu:

• Ak je mierne, potom postačí odstraňovanie povlaku a zubného kameňa, aby nemali baktérie šancu sa na zuboch zachytávať.
• V strednom štádiu už je potrebné odstrániť nadďasnový a podďasnový zubný kameň.
• V kritickom štádiu sa pacient nezaobíde bez chirurgickej liečby a často dochádza k strate zubov.

Paradentóza v mnohých prípadoch končí vypadnutím postihnutých zubov. Za tejto situácie je riešením obstaranie zubnej náhrady alebo zubného implantátu.

Zubný implantát sa napája na kosť čeľuste. Jeho výhodou je, že nahradí chýbajúci zub bez toho, aby bolo nutné zasahovať do zvyšného chrupu. Takto je možné nahradiť iba jeden zub aj celý zubný oblúk.

Zubné implantáty môžu slúžiť aj na pridržiavanie snímateľných zubných náhrad, a to hlavne v dolnej čeľusti. Okrem tohto variantu existujú snímateľné zubné náhrady, ktoré v ústach držia na princípe podtlaku.

Zubné náhrady môžu byť aj fixné, keď sú pevne fixované na zuboch alebo zubných implantátoch. Pevné zubné náhrady sa delia na čiastočné korunky, korunky a mostíky.