Únavový syndróm: ako vzniká a kedy hľadať lekára

Únavový syndróm, známy tiež ako chronický únavový syndróm alebo myalgická encefalomyelitída, je komplexné ochorenie, ktoré sa prejavuje pretrvávajúcim a nevysvetliteľným pocitom únavy. Neskoršie označenie syndróm chronickej únavy (v orig. [CFS]), u nás častejšie označovaný ako chronický únavový syndróm, pretrváva mnoho rokov vďaka nedostatočným znalostiam etiologických činiteľov a samotného procesu choroby. Z hľadiska nedávneho výskumu a klinických skúseností, ktoré poukazujú celkom zreteľne na rozšírený zápal a multisystémovú neuropatológiu, je oveľa vhodnejšie a správnejšie používať odborné označenie myalgická encefalomyelitída, pretože tento pojem označuje základnú patogenézu.

Tento stav značne ovplyvňuje kvalitu života postihnutých, obmedzuje ich schopnosť vykonávať bežné denné činnosti a môže viesť k významnému zníženiu pracovnej a sociálnej funkcie. fungovanie ako pred ochorením.

Obsah článku:

1. Čo je únavový syndróm?
2. Príznaky únavového syndrómu
3. Príčiny únavového syndrómu
4. Diagnostika únavového syndrómu
5. Liečba únavového syndrómu
6. Život s únavovým syndrómom
7. Prevencia únavového syndrómu
8. Záver
9. Zdroje

Čo je únavový syndróm?

Ide o vážne, chronické, komplexné, multisystémové ochorenie. Postihnutí pacienti sú veľmi často a výrazne obmedzení v bežných aktivitách. Postihnutí jedinci často uvádzajú, že sa cítia neustále vyčerpaní a že ich každodenné úsilie o zvládanie bežných aktivít je pre nich veľmi náročné.

Ochorenie môže postihovať rôzne systémy tela, vrátane nervového, hormonálneho, imunitného a psychického. Presná príčina únavového syndrómu nie je známa, ale výskumy naznačujú, že by mohlo ísť o kombináciu viacerých faktorov, vrátane genetických, environmentálnych a psychologických.

Príznaky únavového syndrómu

Príznaky únavového syndrómu sa môžu líšiť medzi rôznymi jednotlivcami, ale typicky zahŕňajú chronickú únavu, ktorá sa zhoršuje po fyzickom alebo duševnom úsilí. Medzi hlavné príznaky patria:

• limitujúca únava (podľa niektorých kritérií trvajúcich min. pol roka),
• migrujúce myalgie a artralgia,
• bolestivé sťahovavé parestézie,
• poruchy spánku,
• poruchy pamäte a kognitívnych funkcií (brain fog)

Medzi vedľajšie príznaky patria:

• závrativosť,
• poruchy rovnováhy,
• spánok bez odpočinku,
• anhedónia (neschopnosť prežívať radosť),
• neobvyklé reakcie na medikáciu,
• bolesti v krku,
• citlivé axilárne a krčné uzliny,
• dlhodobá ponámahová malátnosť,
• striedanie relapsov a obdobia zlepšenia.

Príčiny únavového syndrómu

Príčina nie je doposiaľ známa. Presná povaha tejto komplexnej nešpecifickej poruchy nie je ešte úplne objasnená. Za najpravdepodob­nejšie faktory sa označujú vírusové infekcie a poruchy imunitného systému. Zrejme však bude faktorov vzniku oveľa viac a budú sa zrejme prelínať. ME/CFS sa najčastejšie rozvinie po prekonaní infekčnej choroby. Ďalšími spúšťacími udalosťami môže byť vystavenie látkam znečisťujúcim životné prostredie, chemikáliám a ťažkým kovom.

Príčiny únavového syndrómu nie sú úplne pochopené, ale môžu zahŕňať nasledujúce faktory:

• Vírusové infekcie: Niektoré štúdie naznačujú, že určité vírusové infekcie môžu prispieť k vývoju únavového syndrómu.
• Imunitná dysfunkcia: Poruchy imunitného systému môžu zohrávať úlohu v patogenéze tohto syndrómu.
• Hormonálna nerovnováha: Abnormálne hladiny určitých hormónov môžu byť detekované u niektorých jedincov s únavovým syndrómom.
• Fyzický alebo emocionálny stres: Stresové udalosti môžu niekedy predchádzať nástupu únavového syndrómu.
• Genetické predispozície: Genetika môže tiež hrať úlohu v citlivosti jedinca na vývoj únavového syndrómu.

Práve oblasť infekčných ochorení, či už prekonaných alebo prebiehajúcich, bola v súvislosti s etiológiou tohto ochorenia dlhodobo študovaná. Zvažovala sa nákaza herpetickými aj inými vírusmi,  ale aj baktériami či mykotickými pôvodcami. Kauzálna väzba na akúkoľvek infekciu ale nikdy nebola preukázaná. Pracuje sa však s predpokladom, že infekcie môžu hrať rolu jedného z možných spúšťačov. Príčina teda zrejme nie je v určitom patogéne, ale skôr v reakcii organizmu naň.

Diagnostika únavového syndrómu

Diagnostika chronického únavového syndrómu je založená na klinických kritériách pri súčasnom vylúčení inej (organickej) príčiny stavu. V posledných desaťročiach sa vyvíjala rôzna stratifikácia príznakov, ktorými bol syndróm definovaný. Diagnostika únavového syndrómu je komplexná a väčšinou zahŕňa vylúčenie iných ochorení, ktoré môžu spôsobovať podobné príznaky. Lekári zvyčajne vykonávajú fyzikálne vyšetrenie, laboratórne testy a zhodnocujú lekársku históriu pacienta. Pacient s podozrením na túto diagnózu by mal byť vyšetrený neurológom, endokrinológom, reumatológom, imunológom, infektológom a psychia. Dôležité je tiež hodnotenie rozsahu a trvania únavy a akým spôsobom ovplyvňuje bežné aktivity pacienta. Neexistuje špecifický test pre diagnostiku únavového syndrómu, preto je diagnostika často založená na kritériách, ktoré definujú tento syndróm a vylučujú iné možné príčiny únavy.

Dobre vedenou stratégiou sa dá k správnej diagnóze dopracovať – tento proces ale môže trvať aj roky. Medzi najvýznamnejšie ochorenia, ktoré musíme u pacienta so suspekciou na CFS zvažovať, patria: autoimunitné ochorenia (systémové autoimunity, myastenia gravis, systémový lupus erytematodes, sarkoidóza), imunodeficity, psychické poruchy (depresia, úzkostné poruchy), chronická zápalová náchylnosť ochorenie – reumatoidná artritída, polymyozitída, polymyalgia rheumatica, fibromyalgia, Post-Lyme Diseases Syndrome), neurologické ochorenia (roztrúsená skleróza, insomnia), endokrinné poruchy (najmä
tyreopatia), nádorové ochorenia a niektoré chronické choroby pľúc, srdca, zažívacieho traktu, pečene, obličiek alebo krvi.

Liečba únavového syndrómu

Liečba únavového syndrómu sa zameriava na zmiernenie príznakov a zlepšenie kvality života. Kauzálna terapia neexistuje, liečba je založená viac na nefarmakologických prístupoch. Práca s pacientmi s týmto ochorením je veľmi náročná, vyžaduje veľa času, veľkú trpezlivosť a podrobnú edukáciu zo strany lekára. Z klinickej praxe -  tri oblasti najdôležitejšie pre stabilizáciu chorého – imunita, psychika a režimové opatrenia. Zahŕňa individuálne prispôsobený prístup, ktorý môže zahŕňať farmakologickú terapiu na riadenie bolesti, spánkových porúch a ďalších spojených stavov. Ďalej sa odporúča kognitívno-behaviorálna terapia, ktorá pomáha pacientom lepšie zvládať svoje príznaky, a postupné zvyšovanie fyzickej aktivity podľa schopností pacienta. Dôležitá je tiež podpora a porozumenie zo strany rodiny, priateľov i zdravotníckych pracovníkov.

Denný režim a fyzické aktivity sa podriaďujú aktuálnemu stavu pacienta. Nie je dobré pokúšať sa únavu prekonávať násilne vykonávanou aktivitou. Naopak v období zlepšenia sa odporúčajú primerané aktivity (prechádzky, cvičenie, rekreačný šport, práca v záhradke atď.) ktorými sa zvyšuje celková kondícia chorého. Ďalším užitočným opatrením je smerovať pacienta k princípom racionálnej výživy a pestrému jedálničku tak, aby potrebné minerálne látky, vitamíny a živiny dostával v čo najprirodzenejšej podobe. Užitočná je podporná liečba minerálnymi látkami – hlavne horčíkom, zinkom, selénom (je však nutné zvoliť vhodnú formu, ktorú je telo pacienta schopné využiť vo svojom metabolizme), vitamíny – hlavne zo skupiny B, ale aj vitamíny C a E.

Život s únavovým syndrómom