Trombóza – všetko, čo by ste mali vedieť

Trombóza je časté ochorenie krvných ciev, ktoré čoraz častejšie postihuje aj mladých ľudí. Spravidla je následkom sedavého života a celkovo zlej životosprávy. Najčastejšie v hlbokých žilách v stehne sa usadí krvná zrazenina, ktorá bráni prietoku krvi. Spôsobuje bolestivé príznaky a opuch. V prípade uvoľnenia zrazeniny do krvného obehu hrozí vysoké riziko vážnych komplikácií a smrti. Trombóza by preto mala byť vo všetkých prípadoch vyšetrená lekárom.

Trombóza je stav, keď sa vnútri žily alebo tepny vytvorí krvná zrazenina, tzv. trombus. Ten obmedzuje prietok krvi. V prípade veľmi častej hlbokej žilovej trombózy je postihnutá jedna zo širokých žíl v našich nohách. Tu môže trombóza spôsobiť bolesť alebo kŕč, ktorý sa spravidla začína od lýtka. Vplyvom zlého okysličenia môže končatina červenať alebo fialovieť. Okrem toho však existuje ešte jedno nebezpečenstvo, že sa krvná zrazenina uvoľní do krvného obehu a spôsobí nebezpečné upchatie v pľúcach.

Po uvoľnení sa z trombu stáva embolus. Tu záleží, odkiaľ sa tento pôvodný trombus uvoľnil do krvného obehu. V prípade žilovej trombózy väčšinou cestuje uvoľnený embolus zo širokých žíl v nohách priamo do pľúc, kde upchatím obehu spôsobí veľmi nebezpečnú pľúcnu embóliu. Tá akútne obmedzuje dýchanie a pôsobí bolesť v hrudi. Ak sa trombus nachádzal v tepne, potom trombus spravidla spôsobí cievnu mozgovú príhodu alebo srdcový infarkt. Vo všetkých týchto prípadoch ide o veľmi vážny stav vyžadujúci pohotovosť. Podrobnejšie sa na všetky tieto prípady pozrieme nižšie.

Prečo sa vlastne v žilách a tepnách tvoria krvné zrazeniny zvané tromby? Tromby bývajú väčšinou tvorené zhlukom krvných doštičiek a červených krviniek. Krvné doštičky za bežných okolností vytvoria zrazeninu len vtedy, keď sa porežeme. Ich úlohou je rýchlo zaceliť ranu, aby sme nevykrvácali. Za určitých okolností – choroby, nezdravý životný štýl, niektoré lieky, poškodenie ciev – tieto procesy nefungujú tak, ako majú, a krvné zrazeniny sa tvoria priamo vnútri tepien a žíl.

Zoznam rizikových faktorov pre rozvoj trombózy je skutočne dlhý, tu sú hlavné z nich:
 

• Poruchy zrážanlivosti krvi.
• Veľmi dlhé sedenie, napríklad v aute, v lietadle (tzv. cestovná trombóza) alebo pri počítači.
• Ateroskleróza (kôrnatenie tepien).
• Rakovina, liečba chemoterapiou a autoimunitné ochorenie.
• Imobilita po operácii.
• Vysoký krvný tlak.
• Vysoký cholesterol.
• Užívanie hormonálnej antikoncepcie alebo hormonálnej liečby.
• Tehotenstvo.
• Obezita, diabetes a poruchy chlopňového aparátu dolných končatín pri chronickej žilovej nedostatočnosti.
• Fajčenie.
• Dehydratácia.
• Injekčné užívanie drog.
   

K tomu dodajme, že zvlášť u dievčat a mladých žien je vysokoriziková kombinácia fajčenia a užívania hormonálnej antikoncepcie – aspoň jedno z toho by mali vyradiť zo svojho života. Estrogén v tabletách môže zvyšovať podiel zrážanlivých zložiek v krvi, chemikálie z dymu zase spôsobujú, že sú častice krvi „lepkavejšie“.

Trombóza v tehotenstve je relatívne vzácna, postihuje 1 – 2 ženy z 1000. Rizikové je najmä viacpočetné tehotenstvo (dvojčatá, trojčatá), dlhá nehybnosť počas cestovania, dehydratácia či veľmi dlhý pôrod.

Najbežnejšou formou trombózy je tzv. hlboká žilová trombóza (HŽT). V podstate ide o krvnú zrazeninu prichytenú na vnútornej stene hlbokých žíl v nohách. Mnoho ľudí ju môže mať bez akýchkoľvek zjavných symptómov alebo len s miernym diskomfortom – krv preteká danou žilou bez výraznejšieho obmedzenia. Pokiaľ však dôjde k vážnejšiemu upchatiu žily, prejavia sa tieto typické symptómy:
 

• V lýtku alebo v stehne sa objavuje pulzujúca bolesť, a to zvlášť pri chôdzi.
• Na nohe sa môže objaviť pomerne rozsiahly opuch sprevádzaný teplom a začervenaním.
• V niektorých prípadoch možno vidieť aj opuchnuté žily, ktoré sú na dotyk tvrdé a bolestivé.
• Opuch iba jednej končatiny.
• Brnenie (mravčenie), pnutie v lýtku.
• Bledá alebo modrastá končatina.
   

Či už je HŽT príznaková alebo bezpríznaková, v oboch prípadoch hrozí, že sa trombus z postihnutej žily uvoľní. Tým sa z neho stáva embolus, ktorý sa väčšinou zasekne v pľúcnej tepne. V tom momente ide o stav zvaný pľúcna embólia. Zhorší sa prekrvenie pľúc a tento dôležitý orgán môže začať odumierať. Prejavy sa môžu výrazne líšiť u rôznych jedincov v závislosti od veľkosti embelu, spôsobu upchatia aj od prípadnej prítomnosti pľúcnych či srdcových porúch. Príznaky a varovné signály pľúcnej embólie:
 

• Náhly výskyt dýchavičnosti bez zjavnej príčiny.
• V hrudi sa môže objaviť ostrá bolesť podobná infarktu. Bolesť sa zhoršuje s nádychmi či kašľom.
• Zrýchlený alebo nepravidelný tep.
• Vykašliavanie krvi.
• Náhla horúčka.
• Nevoľnosť či mdloba.
• Cyanóza – modranie až fialovenie kože a slizníc.
   

Ak nejaké zmeny spozorujete, radšej okamžite volajte lekára. Rovnako tak s návštevou lekára neotáľajte, ak sa z ničoho nič objaví bolesť, opuch a zmena teploty či farby na končatine (najčastejšie lýtko). Ak sa navyše objavia varovné príznaky pľúcnej embólie, mal by pacient alebo osoba, ktorá je v danej chvíli v jeho blízkosti, bezodkladne zavolať zdravotnícku záchrannú službu na tiesňovej linke 112.

Hlboká žilová trombóza

Táto trombóza postihuje najčastejšie niektorú z hlbokých žíl v nohách, zriedkavo v horných končatinách. Danú končatinu môže postihnúť bolestivý opuch, pulzujúca bolesť, nabehnutie žíl alebo modranie kože. Lieči sa podávaním liečiv znižujúcich zrážanlivosť krvi, v prípade veľmi veľkej a bolestivej krvnej zrazeniny sa môže lokálne použiť liek na jej rozpustenie alebo zvoliť chirurgický zákrok.
 

Pľúcna embólia

Pľúcna embólia je v podstate komplikácia hlbokej žilovej trombózy. Trombus sa uvoľní z dolnej či hornej končatiny a doputuje až do niektorej tenkej pľúcnej tepny, ktorú upchá. Zasiahnutá časť pľúc môže vplyvom nedostatočného okysličovania začať odumierať.

Bežnými príznakmi sú náhle problémy s dýchaním, zrýchlený tep, nevoľnosť, vykašliavanie krvi a modranie kože či slizníc. Ide o stav pohotovosti, keď záleží na každej minúte. Pri včasnej pomoci je možné odvrátiť trvalé následky. Aj tu sa nasadzujú lieky znižujúce zrážanlivosť krvi alebo na rozpustenie zrazeniny. Trombus je možné tiež mechanicky rozbiť alebo povysávať pomocou katétra.
 

Cerebrálna trombóza

Mozgová žilová trombóza je zriedkavý prípad trombózy. Krvná zrazenina tu blokuje nejakú z hlavných žíl v mozgu. Zlý prietok krvi môže vyvolať nebezpečný opuch. Cerebrálna trombóza spôsobuje zhruba 1 % všetkých prípadov mozgových mŕtvic.

V závislosti od zasiahnutej žily a veľkosti trombu sa môžu prejavovať rozličné príznaky. Okrem silnejúcej bolesti hlavy sa môže objaviť aj zhoršené fungovanie mysle alebo záchvaty. Liečba opäť spočíva v podávaní liekov proti zrážanlivosti krvi a trombom, špecifikom sú tu aj lieky na zníženie vnútrolebečného tlaku alebo antiepileptiká proti záchvatom. Pri vážnych prípadoch sa pristupuje k operácii.
 

Trombóza horných končatín

Tvorba trombov v žilách horných končatín je pomerne vzácna. Spravidla je postihnutá niektorá silnejšia žila v hornej oblasti paže – axilárna žila prechádzajúca podpazuším alebo subklaviálna žila pod kľúčnou kosťou. Tzv. axilosubklaviálna trombóza býva často následkom poranenia či namáhania týchto oblastí. Môže ísť o niektoré druhy športov (plávanie, tenis, basketbal), prípadne sú rizikové aj tie povolania, ktoré vyžadujú časté zdvíhanie paží nad hlavu (maliari izieb, umývači okien, stavební robotníci).

Pretože dochádza k zlému okysličeniu hornej končatiny, typickými príznakmi sú najmä bolesť a náhly opuch ramena. Jedinec v nej môže pocítiť ťažkosť či únavu, žily bývajú naakumulované, koža môže začať modrať. Bežnou liečbou je aplikácia liekov na rozpustenie trombov priamo do ramena. V prípade „priškrípnutia“ žily svalom alebo rebrom môže byť potrebná menšia operácia.

Veľa ľudí môže mať trombózu, teda výskyt krvných zrazenín vnútri ciev, bez akýchkoľvek znateľných príznakov. Tromby sa veľakrát rozpúšťajú spontánne. Ak však trombus narastie do určitej veľkosti, môže nastať zlé okysličovanie postihnutej oblasti. Pri včasnom vyhľadaní lekárskej starostlivosti je problém väčšinou riešiteľný bez následkov. Len v extrémnych prípadoch hrozí amputácia končatiny alebo smrť.

Hlavnou komplikáciou trombózy je embólia. Krvná zrazenina v žile alebo tepne sa môže kedykoľvek uvoľniť a spôsobiť vážne upchatie orgánov potrebných pre život. Najčastejšie sú to pľúcne tepny (pľúcna embólia), menej často mozog či iné časti tela. Vždy ide o vážny stav, keď o prežití rozhoduje každá minúta.

Nepríjemný tiež môže byť posttrombotický syndróm. Je to v podstate taká chronická podoba trombózy, ktorá spôsobuje častejšie kŕče, opuchy aj vredy predkolenia. Objavuje sa väčšinou po opakovanom prekonaní symptomatických trombóz alebo pri neužívaní predpísaných liekov.

Okrem viditeľných vonkajších symptómov sa na potvrdenie diagnózy trombózy používajú zobrazovacie metódy a krvné testy. Základom je vyšetrenie ultrazvukom, na ktorom možno krvnú zrazeninu, zvanú trombus, vidieť. Niekedy môže stačiť iba to. Presnejšie diagnózu môže určiť venografia. Do sa žíl vstrekne kontrastná látka, vďaka ktorej je možné na röntgene zobraziť prietok krvi žilami. Pre istotu je možné tiež odobrať vzorku krvi a zistiť prítomnosť markerov značiacich výskyt trombózy (E-diméry).

Ak má lekár pri hlbokej žilovej trombóze podozrenie na súčasný výskyt pľúcnej embólie, môže sa na pľúca pozrieť pomocou výpočtovej tomografie (CT) alebo urobiť ventilačno-perfúzny pľúcny sken. Veľmi presnou, ale nákladnou a zdĺhavou metódou je aj magnetická rezonancia.

Základom liečby trombózy je spravidla podávanie antikoagulantov, teda liekov na zníženie zrážanlivosti krvi. Tie zamedzia ďalšiemu rastu existujúcich trombov a vytváraniu ďalších. Pacient ich môže užívať aj niekoľko mesiacov. Dôležitá je rehabilitácia v podobe častej chôdze, plávania a precvičovania nôh.

V prípade akútnych ťažkostí, keď veľký trombus vážne bráni prietoku krvi alebo hrozí jeho uvoľnenie, sa používajú špeciálne lieky na okamžité rozpustenie krvných zrazenín – trombolytiká, inak nazývané aj fibrinolytiká. Podávajú sa intravenózne priamo do zasiahnutej žily. Vzhľadom na možný výskyt vážnych vedľajších účinkov sa používajú len v prípade nutnosti.

V niektorých prípadoch sa môže trombus odstrániť aj chirurgicky. Jedným z najčastejších chirurgických zákrokov je trombektómia. Pomocou katétra, špeciálnej dutej trubičky, sa krvná zrazenina rozbije a vysaje.

Pokiaľ daný jedinec nemôže zo zdravotných dôvodov brať lieky znižujúce zrážanlivosť krvi alebo je tu vysoké riziko uvoľnenia trombu do obehu, potom sa môže aplikovať tzv. kaválny filter. Je to taký miniatúrny drôtený „košík“, ktorý sa pomocou katétra zavedie do dolnej dutej žily blízko srdca. Tento filter bezpečne zachytí prípadný uvoľnený trombus ešte pred tým, než sa dostane do pľúc.

Od príznakov dokážu okrem liekov uľaviť kompresné pančuchy. V niektorých prípadoch môžu byť aj na predpis. Spravidla sa používajú u osôb s už prekonanou trombózou, napríklad v čase po operácii alebo ako prevencia pri dlhom lete na dovolenku či sedavom zamestnaní.

V mnohých prípadoch je trombóza veľmi dobre liečiteľná. Človek sa väčšinou nemusí obávať budúceho návratu ťažkostí, pokiaľ aspoň trochu upraví existujúcu životosprávu a dá si pozor na dlhé sedenie.

U niektorých jedincov sa však môže rozvinúť posttrombotický syndróm. V každodennom živote môže potrápiť častými pocitmi šteklenia či svrbenia v nohách, prípadne aj bolestivými opuchmi a kŕčmi. V ťažšej forme sa objavujú vredy predkolenia. Hlavnou pomocou je tu predovšetkým kompresná terapia. Existuje možnosť dostať od špecialistu alebo aj praktického lekára predpis na kompresné pančuchy. Niektoré výrobky sa na trombózu aj priamo špecializujú. Pančuchy však neriešia príčinu problému a na mieste je opäť odporúčanie na častý pohyb a úpravu životného štýlu.

„Ako môžem diagnostikovať trombózu?"

Základným a rýchlym vyšetrením trombózy je ultrazvuk. Spravidla ho vykoná špecialista na žiadosť praktického lekára. Diagnózu môžu ďalej potvrdiť aj krvné testy alebo presnejšie zobrazovacie metódy.
 

„Aká je štandardná liečba trombózy?"

Liečba trombózy je väčšinou ambulantná. Lekár po vyšetrení predpíše lieky na rozpustenie krvnej zrazeniny. V prípade bolestivých ťažkostí sa na niekoľko mesiacov odporúča nosenie kompresných pančúch.
 

„Čo môžem urobiť na prevenciu trombózy?"

Najdôležitejšou prevenciou trombózy je pravidelný pohyb – ideálne dlhšia chôdza, cyklistika a plávanie. Vyhýbajte sa dlhšiemu sedeniu a fajčeniu a dodržujte pitný režim.
 

„Ako ovplyvní trombóza môj každodenný život?"

V miernej podobe má trombóza minimálny vplyv na každodenný život. V pokročilejšej fáze môže trombóza znepríjemňovať život bolestivými príznakmi na nohách. Zmiernenie príznakov prináša nosenie kompresných pančúch a pravidelný pohyb.

https://www.nzip­.cz/clanek/951-hluboka-zilni-tromboza-diagnoza-a-lecba

https://www.ncbi­.nlm.nih.gov/bo­oks/NBK538430/

https://www.ma­yoclinic.org/di­seases-conditions/deep-vein-thrombosis/symptoms-causes/syc-20352557

Tento článok má iba informačný charakter a neslúži ako náhrada konzultácie s lekárom. V prípade podozrenia na akékoľvek zdravotné problémy sa obráťte na profesionálnu pomoc lekára.