Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD, ADD)

Porucha pozornosti s hyperaktivitou je jednou z najčastejšie diagnostikovaných neurovývinových porúch u detí a dospelých. Sú to vrodené poruchy, ktoré zvyčajne sprevádzajú človeka po celý život, takže nepostihujú len deti. Bez liekov, terapie alebo podpory môžu spôsobovať značné ťažkosti v škole, práci, doma a v medziľudských vzťahoch.
 

Obsah

1. Typy porúch pozornosti
2. Príčiny vzniku porúch pozornosti
3. Príznaky a prejavy
4. Diagnostika porúch pozornosti
5. Liečba a intervencia
6. Dopady na každodenný život
7. Podpora jedincov s poruchami pozornosti
8. Záver
9. Zdroje

Typy porúch pozornosti

Výskum porúch pozornosti za posledných niekoľko desaťročí značne pokročil. V dôsledku toho došlo k určitým zmenám v odborných klasifikáciách, čo dnes niekedy vedie k drobným nedorozumeniam medzi odborníkmi a laikmi. Možno sa stretnúť s nasledujúcimi pojmami:
 

• ADHD: Porucha pozornosti s hyperaktivitou. V bežnej terminológii ide o ťažkosti s udržaním pozornosti na určitú tému (napr. školský predmet alebo pracovná úloha), sprevádzané zvýšenou aktivitou alebo impulzívnosťou (napr. ťažkosti sedieť na stoličke niekoľko hodín).
• ADD: porucha pozornosti bez hyperaktivity, pri ktorej má jedinec „len“ problémy so sústredením. Dnes sa termín ADD považuje v literatúre za zastaraný a je koncipovaný ako podtyp ADHD, ale v praxi sa stále široko používa.
• Porucha hyperaktivity s impulzívnosťou: Tento podtyp zahŕňa jedincov, ktorí sú hyperaktívni a impulzívni, ale nemajú problémy s pozornosťou.
• Kombinovaný typ: Najčastejšou formou poruchy pozornosti je kombinovaný typ, pri ktorom sa u jedinca prejavujú príznaky spojené s poruchou pozornosti aj hyperaktivitou a impulzívnosťou.

Príčiny vzniku porúch pozornosti

Presné príčiny porúch pozornosti nie sú známe, ale všeobecne sa uznáva, že kľúčovú úlohu zohráva kombinácia genetických, neurobiologických a environmentálnych faktorov. Mnohé vedecké štúdie ukazujú, že genetické predispozície môžu zvyšovať riziko porúch pozornosti a v praxi napríklad mnohí rodičia detí v procese diagnostiky zisťujú, že sami celý život trpeli poruchami pozornosti.

Enviromentálne faktory, ako napríklad rodinné stresory alebo psychosociálna trauma, môžu tiež zvýšiť riziko vzniku porúch pozornosti alebo zhoršiť ich prejavy.

Niektoré štúdie tiež naznačujú, že k vzniku týchto porúch môžu potenciálne prispieť komplikácie počas tehotenstva, vystavenie toxickým látkam alebo infekciám v detstve a skoré poškodenie mozgu.

Príznaky a prejavy

Príznaky poruchy pozornosti sú rôznorodé a líšia sa v závislosti od veku, pohlavia a individuálnych charakteristík. Medzi príznaky teda vo všeobecnosti môžu patriť:
 

• Problémy so sústredením: Ťažkosti s udržaním alebo sústredením pozornosti pri vykonávaní úloh alebo pri hre.
• Hyperaktivita: Neustály pohyb, napríklad búchanie nohami, nepokojné ruky alebo neschopnosť sedieť na jednom mieste.
• Hypoaktivita: Hypoaktivita je jedným z prejavov, pri ktorom je osoba utlmená a spomalená. 
• Impulzívnosť: Konanie bez premýšľania o následkoch často vedie k nehodám alebo sociálnym konfliktom.
• Zabudnutie: Zabúdanie na každodenné činnosti, ako je napríklad robenie domácich úloh alebo nastavovanie niečoho.
   

V dnešnej dobe internetu a sociálnych sietí sa u veľkého počtu detí a dospievajúcich prejavujú určité poruchy pripomínajúce ADHD. Tie však môžu byť spôsobené len preťažením, keď je vyvíjajúci sa mozog vystavený obrovskému množstvu informácií, a to vo forme veľmi krátkych videí. Samotná technológia nás k takémuto správaniu nabáda. Preto je dôležité prenechať konečnú diagnózu poruchy pozornosti odborníkovi.

Diagnostika porúch pozornosti

Diagnostikovanie porúch pozornosti si zvyčajne vyžaduje komplexné hodnotenie, ktoré zahŕňa klinické rozhovory, pozorovanie správania a psychologické testy. Lekári a odborníci sa radia aj s rodinnými príslušníkmi, učiteľmi alebo inými blízkymi osobami pacienta, aby získali širší pohľad na správanie jednotlivca v rôznych situáciách a prostrediach. Diagnostikovať možno aj dospelých, v takom prípade je potrebné overiť, či sa príznaky poruchy pozornosti vyskytovali už v detstve jedinca.

Pri posudzovaní je tiež dôležité rozlišovať medzi poruchami pozornosti a inými možnými stavmi alebo poruchami, ktoré majú podobné príznaky, ako sú úzkostné poruchy, depresívne stavy, niektoré poruchy učenia, bipolárna afektívna porucha, hraničná porucha osobnosti a iné. Na tento účel sa používa takzvaná diferenciálna diagnostika.

Liečba a terapia

Keďže ide o vrodenú poruchu, cieľom liečby je pomôcť jednotlivcom zlepšiť ich schopnosť sústrediť sa, zmierniť príznaky a zlepšiť celkovú kvalitu života. Na tento účel sa môže použiť kombinácia nasledujúcich liečebných postupov:
 

• Lieková terapia: Na liečbu porúch pozornosti sa často predpisujú stimulanty, ako sú metylfenidát a amfetamíny (napr. Adderall). Tieto lieky môžu pomôcť zlepšiť koncentráciu a znížiť hyperaktivitu a impulzivitu.
• Behaviorálna terapia: Táto terapia sa zameriava na učenie ako zvládať stres, zlepšiť organizáciu a plánovanie a ako lepšie komunikovať s ostatnými.
• Psychoedukácia: Vzdelávanie pacientov a ich rodín o poruchách pozornosti môže pomôcť ľuďom lepšie pochopiť a zvládnuť svoj stav.
• Rodinná intervencia: Pre deti je dôležitá podpora rodiny, zavedenie poriadku a pokojného prostredia na učenie. Dôležitá je motivácia dieťaťa a kontrola plnenia úloh. 

Dopady na každodenný život

Porucha pozornosti má významný vplyv na každodenný život jednotlivca, či už ide o dieťa, dospievajúceho alebo dospelého. Tieto vplyvy možno pozorovať v rôznych oblastiach života:

• Školské prostredie: Žiaci s poruchami pozornosti majú zvyčajne problémy so sústredením sa na vyučovanie, s včasným plnením úloh alebo s udržaním organizácie. Môžu tiež často zabúdať na domáce úlohy alebo potrebné materiály.
• Pracovné prostredie: Dospelí s poruchami pozornosti majú problémy s plnením určitých úloh, dodržiavaním termínov a udržiavaním organizácie. Môžu byť tiež ľahko rozptýlení a majú problémy s určovaním priorít úloh.
• Sociálne interakcie: Ľudia s poruchami pozornosti majú problém počúvať ostatných, často ich prerušujú alebo majú problémy s pochopením sociálnych vzťahov. To môže viesť k nedorozumeniam a konfliktom v osobnej sfére.
• Domáce prostredie: V domácnosti môže jedinec s poruchou pozornosti čeliť problémom súvisiacim s upratovaním, plánovaním a udržiavaním rutiny. To môže spôsobiť napätie medzi členmi domácnosti.

Aj keď tieto vplyvy môžu byť náročné, s vhodnou podporou a stratégiami sú jedinci s poruchami pozornosti schopní dosiahnuť úspech vo všetkých oblastiach svojho života.