Ovčie kiahne poznáme ako typicky detské ochorenie, ktorého hlavným rysom sú nepríjemné svrbivé vyrážky. Choroba sa ale nevyhýba ani dospelým, u ktorých máva spravidla horší priebeh. Na pozore by sa pred kiahňami mali mať najmä tehotné ženy a osoby s oslabenou imunitou.
Kiahne sú vysoko nákazlivé vírusové infekčné ochorenie. Spôsobujú vyrážku s drobnými pľuzgierikmi po celom tele, ktoré postupne praskajú a prekrývajú sa chrastou. Šíria sa kvapôčkovou cestou a prenášaním tekutiny z pľuzgierikov na iné osoby alebo predmety, s ktorými ostatní prídu do kontaktu.
Vírus varicella zoster, ktorý spôsobuje ovčie kiahne, má na svedomí aj pásový opar. Takže ten, kto prekonal kiahne v detstve, si môže v dospelosti prejsť pásovým oparom (napr. pri zvýšenom strese, oslabenej imunite alebo kvôli pokročilému veku). Vírus je totiž aj po vyliečení kiahní v tele prítomný naďalej v „uspanej“ forme.
Ešte predtým, než sa objaví charakteristická vyrážka, majú chorí väčšinou teplotu, sú unavení, môžu ich trápiť zažívacie problémy alebo nechutenstvo.
Začínajúce kiahne sa na koži prejavujú najskôr ako začervenaná škvrna, potom pupienok vystúpený nad pokožkou. Potom sa naplní tekutinou, počas 4–6 hodín praskne a pokryje sa chrastou.
U niektorých chorých prebehnú kiahne bez teplôt a iba s vyrážkou obsahujúcou pár pupienkov, obmedzených na časť tela (hlava, krk, chrbát, končatiny). Iní to schytajú naplno, s vyrážkou po celom tele, s teplotou a ostatnými príznakmi. Obzvlášť nepríjemné sú kiahne v ústach, na pohlavných orgánoch alebo na očných viečkach, kde sa môžu objaviť u ťažších prípadov.
Komplikácie hrozia predovšetkým vtedy, ak si dieťa škrabaním zanesie do vyrážky infekciu, ktorá sa potom lieči väčšinou antibiotikami. Pokiaľ má dieťa kiahne v ústach, môže odmietať jedlo aj pitie. Je tak nutné strážiť predovšetkým pitný režim, aby nebolo dehydrované. Výnimočne môže dôjsť k neurologickému poškodeniu mozočku (časť mozgu, ktorá má na starosti pohyb a rovnováhu), k zápalu srdca či zápalu pľúc. Pretože príznakom kiahní býva často horúčka, hrozí tu ako komplikácia febrilné kŕče.
Pravé kiahne, niekedy nazývané čierne kiahne, majú s ovčími kiahňami spoločný iba názov a typickú vyrážku (ktorá však bývala v prípade pravých kiahní oveľa výraznejšia a horšia). Ide totiž o dve rôzne skupiny vírusov. Pravé kiahne sú veľmi nebezpečná choroba s vysokou úmrtnosťou, napriek tomu sa ju podarilo ku koncu 20. storočia vďaka celosvetovému rozsiahlemu očkovaciemu programu úplne odstrániť.
Kiahne sa prenáša kvapôčkami (vzduchom), ale aj kontaminovanými predmetmi alebo tekutinou vo vnútri pľuzgierikov – napríklad ak si choré dieťa rozškriabe pľuzgieriky a má blízky kontakt s inou osobou. Jedinec nie je infekčný po tom, čo všetky pľuzgieriky prasknú a pokryjú sa chrastou, choroba tak môže trvať aj 3 týždne.
Inkubačná doba, teda doba medzi tým, kedy bol človek v kontakte s nakazeným a kedy sa u neho prejavili prvé príznaky, je u ovčích kiahní nezvyčajne dlhá, trvá totiž 2–3 týždne. Chorý je nákazlivý už 2 dni pred vytvorením prvých vyrážok, preto sa jedná o vysoko nákazlivé ochorenie a prebieha často v lokálnych vlnách (nakazené deti v rámci jednej triedy a pod.).
Na samotnú chorobu lieky neexistujú, liečba ovčích kiahní prebieha len tlmením príznakov.
V prípade horúčky je vhodné podávať lieky s paracetamolom, napríklad Paralen alebo Panadol a pod. (lieky s obsahom ibuprofénu alebo kyseliny acetylsalicylovej sa pri ovčích kiahňach neodporúčajú). Pokiaľ chorého trápi úporné svrbenie, je možné užívať antihistaminiká – obľúbené sú Fenistil kvapky. Od svrbenia môže tiež ľahko uľaviť vlažná sprcha. Rozhodne nie je vhodné sa počas choroby kúpať, pupienky by sa príliš rozmáčali a predĺžilo by sa tak ich hojenie. Po sprche sa odporúča osušiť len ľahkým prikladaním uteráka.
Na vyrážku sprevádzajúce ovčie kiahne sa odporúča nespočetné množstvo rôznych produktov, mastičiek a gélov. Aký účinok majú jednotlivé odporúčané prípravky?
„Hoci sú ovčie kiahne vnímané ako bežné detské ochorenie, treba zdôrazniť, že pozornosť treba venovať nielen frekvencii ich výskytu, ale aj ich možným komplikáciám. Rozhodnutie o prípadnom očkovaní je vždy na rodičoch alebo v dospelosti na voľbe možnosti očkovania alebo neočkovania po objasnení možných rizík.
Určite by však nemali váhať osoby so zníženou imunitou, u ktorých je očkovanie možné, a dievčatá prichádzajúce do reprodukčného veku, ktoré sú séronegatívne.“
Hoci o tejto chorobe mnohí z nás nikdy predtým nepočuli, opičie kiahne nie sú novým objavom. Dostali sa však do povedomia verejnosti v máji 2022, kedy bolo zaznamenané prvé väčšie komunitné šírenie v Európe. Podľa odborníkov nie je dôvod na obavy z ďalšej pandémie, predovšetkým kvôli pomalšiemu prenosu z človeka na človeka. Prečítajte si, aké máme v súčasnej dobe o opičích kiahňach dostupné informácie.
Ovčie kiahne sa veľmi často vyskytujú v detských kolektívoch, väčšina detí si chorobou prejde v predškolskom a mladšom školskom veku (medzi 3 a 10 rokmi).
Hovorí sa, že čím je dieťa staršie, tým horší priebeh kiahní ho pravdepodobne čaká. Niektorí rodičia na tomto základe nechávajú svoje deti v mladšom veku radšej cielene nakaziť. To ale lekári rozhodne neodporúčajú, nikdy totiž dopredu nemôžeme vedieť, aký ťažký priebeh dieťa čaká a či chorobu nebudú sprevádzať vážnejšie komplikácie.
U novorodencov hrozia v prípade nakazenia kiahňami vážne komplikácie v podobe zápalu pľúc alebo zápalu mozgu.
U dospelých väčšinou dochádza k horšiemu priebehu kiahní a komplikácie sú častejšie ako u detí. Kiahne u dospelých zahŕňajú okrem horúčky a vyrážky aj bolesti kĺbov a svalov, žalúdočnú nevoľnosť a malátnosť. Najčastejšou komplikáciou je zápal stredného ucha, ďalej zápal pľúc a rôzne zápaly (mozgu, mozgových blán, kĺbov alebo pečene).
Na pozore sa pred kiahňami musia mať najmä osoby s poruchami imunity a tehotné ženy. Kiahne v tehotenstve môžu skončiť ťažkými vrodenými chybami dieťaťa, výnimočne jeho smrťou. Pokiaľ ale matka pred tehotenstvom prekonala kiahne, je možné, že sa na dieťa preniesli jej protilátky.
Očkovanie proti kiahňam (Varilix) sa radí do nepovinných, záujemcovia si ho musia zaplatiť, ale niektoré poisťovne naň poskytujú príspevok. Podávajú sa 2 dávky látky v odstupe 2 mesiacov a očkovať je možné už dojčatá od 9 mesiacov. Pokiaľ si ako dospelí nie ste istí, či ste chorobu prekonali, môžete sa nechať vyšetriť na protilátky a nechať sa očkovať aj v dospelosti. Toto sa odporúča predovšetkým pred plánovaným tehotenstvom, vakcínu môžete absolvovať najneskôr tri mesiace predtým, ako otehotniete, v tehotenstve už vakcína nie je možná.
Existuje tiež tzv. postexpozičná vakcína, ktorá sa môže podať do troch dní od kontaktu s nakazeným, aby sa choroba úplne nerozvinula.
https://www.nzip.cz/clanek/43-plane-nestovice
https://www.internimedicina.cz/…16/02/01.pdf
Vyštudovala som farmaceutickú fakultu Univerzity Karlovej v Hradci Králové. Od 90. rokov sa nepretržite venujem praktickému lekárenstvu, pričom sa tiež zaujímam o novinky vo svete farmácie. Dôkladne zisťujem zloženie produktov, ktoré sú dostupné v zahraničí a u nás zatiaľ nie. Voľný čas predovšetkým trávim s rodinou, s ktorou veľmi rada chodím do prírody a po horách. Aktívne sa tiež venujem foteniu, volejbalu a posilňovni.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.