Obsedantno-kompulzívna porucha, známa aj ako OCD, je duševné ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Hoci môže byť ľahké prehliadnuť prejavy tejto poruchy len ako zvláštne návyky alebo rituály, v skutočnosti ide o komplexný a často vyčerpávajúci stav, ktorý môže hlboko ovplyvniť každodenný život postihnutého. V tomto článku sa dozviete, čo to vlastne obsedantno-kompulzívna porucha je, aké sú jej hlavné príznaky a možnosti liečby. Poďte nahliadnuť do sveta, kde myšlienky a činy môžu ovládnuť myseľ, a zistite, ako je možné z tohto začarovaného kruhu uniknúť.
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) je chronická duševná porucha, ktorá sa prejavuje opakujúcimi sa myšlienkami (obsesiami) a správaním (kompulziami). Tieto myšlienky a správanie môže byť pre postihnutú osobu veľmi ťažké kontrolovať, čo môže viesť k výraznému zhoršeniu kvality života.
Obsesie sú nežiaduce, vtieravé a nepríjemné myšlienky, obrazy alebo predstavy, ktoré sa opakovane vyskytujú v mysli jedinca. Tieto myšlienky môžu spôsobovať značnú úzkosť a stres. Na druhej strane kompulzie sú opakujúce sa správanie alebo duševné úkony, ktoré jedinec pociťuje potrebu vykonať v reakcii na obsesiu alebo podľa pravidiel, ktoré sa musia prísne dodržiavať.
Dôležité je poznamenať, že mnohí ľudia majú občas obsedantné myšlienky alebo kompulzívne správanie. U ľudí s OCD sú však tieto myšlienky a správanie intenzívne, trvajú dlhšie a môžu zasahovať do každodenného života.
Presné príčiny OCD sú zatiaľ nezistené. Pravdepodobne sa na tom podieľajú neurobiologické faktory aj skúsenosti z minulosti. Neurobiologické príčiny zahŕňajú nerovnováhu neurotransmiterov v mozgu (najmä serotonínu), genetické faktory alebo zmeny vo funkcii centrálneho nervového systému. OCD nie je dedičná porucha, avšak možno predpokladať zvýšené riziko možnej pozitívnej diagnózy, ak bola diagnostikovaná u členov rodiny. Na vzniku sa však môže podieľať množstvo ďalších faktorov, ktoré môžu byť u každého človeka individuálne. Je dôležité poznamenať, že tieto faktory môžu pôsobiť samostatne alebo v kombinácii.
Niektoré štúdie naznačujú, že pri OCD môžu zohrávať úlohu zmeny v určitých častiach mozgu a nerovnováha neurotransmiterov, najmä serotonínu.
Osoby s rodinnou anamnézou OCD alebo iných duševných porúch môžu mať vyššie riziko vzniku OCD.
Traumatické životné udalosti môžu u ľudí, ktorí sú na túto poruchu náchylní, spustiť OCD. K vzniku poruchy môže prispieť aj narušené sociálne prostredie jedinca.
Niektoré teórie naznačujú, že ľudia s OCD môžu mať sklon k perfekcionizmu, nadmernej zodpovednosti alebo sú extrémne nábožensky založení.
Obsedantno-kompulzívna porucha sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi a intenzitou. U niektorých ľudí sa môžu vyskytovať len obsedantné myšlienky, zatiaľ čo u iných len nutkavé správanie. U väčšiny ľudí sa však vyskytuje kombinácia oboch. Je dôležité poznamenať, že kompulzívne správanie sa často vykonáva ako spôsob, ako sa vyhnúť obsedantným myšlienkam alebo ako nástroj na ich neutralizáciu, aj keď môže poskytnúť len dočasnú úľavu.
Tieto myšlienky sa často spájajú so strachom z kontaminácie, obavami z nejakého nebezpečenstva (napríklad z požiaru), s potrebou udržiavať veci v určitom poriadku alebo so strachom z nejakého náboženského či morálneho hriechu. Môže ísť aj o tzv. prežívanie, dlhý a neproduktívny sled myšlienok na jednu tému. Chorí si uvedomujú pôvod týchto myšlienok a veľmi ich to vyrušuje.
Môže ísť o nutkavé umývanie (zvyčajne rúk), kontrolu (napr. či sú dvere zamknuté), počítanie, neustále prestavovanie skríň (všetko nie je dokonale zložené), opakované dotýkanie sa vecí alebo vykonávanie určitých rituálov. Za kompulzívne správanie sa považuje aj patologické hromadenie vecí, ktoré bránia zdravému životu a bývaniu.
„OCD je pomerne častá porucha s celoživotnou prevalenciou medzi 1–3 %. Život postihnutého je vážne obmedzený, ale jeho ťažkosti ovplyvňujú aj rodinu a blízkych a predstavujú vysokú sociálno-ekonomickú záťaž. Presná príčina ochorenia nie je známa. Môže ísť o viacero faktorov vrátane genetickej predispozície, úrazov hlavy alebo napríklad vplyvu negatívnych spomienok z raného detstva.
Psychiatrické teórie vychádzajú z nerovnováhy neurotransmiterov v mozgu. Bohužiaľ, táto porucha je dlhodobá, a hoci liečba má overenú účinnosť, niektorí pacienti z nej profitujú len v obmedzenej alebo žiadnej miere. U štvrtiny pacientov sa striedajú obdobia zhoršovania príznakov a potom obdobia opačné.“
Diagnostika OCD sa zvyčajne zakladá na klinickom vyšetrení a rozhovore s pacientom. Existujú určité diagnostické kritériá, ktoré musia byť splnené:
Na posúdenie závažnosti príznakov môžu lekári použiť Yale-Brownovu obsedantno-kompulzívnu škálu (Y-BOCS) na hodnotenie obsesií a kompulzií. Obsahuje zoznam obsesií a kompulzií a hodnotenie ich závažnosti (množstvo času, zasahovanie do fungovania v každodenných činnostiach, spôsobené nepohodlie a stres) a hodnotenie kontroly a úrovne vzdoru konkrétneho pacienta.
Rizikové faktory obsedantno-kompulzívnej poruchy zahŕňajú širokú škálu genetických, environmentálnych a psychologických aspektov. Osoby s rodinnou anamnézou OCD majú vyššiu pravdepodobnosť vzniku poruchy, rovnako ako nerovnováha neurotransmiterov, najmä serotonínu. U niektorých ľudí môžu traumatické alebo stresujúce udalosti spustiť príznaky OCD. Väčšie riziko jej vzniku majú aj ľudia so sklonom k perfekcionizmu alebo nadmernej zodpovednosti.
Niektorí pacienti nikdy nenavštívia lekára kvôli svojej poruche, a ak áno, liečia sa na iné psychiatrické ochorenia, ktoré sprevádzajú OCD, napr. na depresiu, úzkostné poruchy, panické poruchy. Liečba OCD zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov a terapie. Hlavné možnosti liečby sú:
Dôležité je obrátiť sa na lekára alebo terapeuta, aby ste našli najlepšiu stratégiu liečby pre vás.
Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD) sa niekedy môže zamieňať s inými duševnými poruchami kvôli podobnosti niektorých príznakov. Rozdiel medzi OCD a generalizovanou úzkostnou poruchou (GAD) spočíva v tom, že ľudia s GAD sa obávajú mnohých vecí, zatiaľ čo ľudia s OCD majú opakujúce sa nežiaduce myšlienky alebo nutkania. Kompulzie by sa mohli zamieňať s poruchami nervového systému a tikmi. Obsesívno-kompulzívna porucha osobnosti (alebo anankastická porucha) má veľmi podobný názov, ale iné a závažnejšie príznaky. Ľudia trpiaci touto poruchou sú pyšní na svoje správanie, sú rigidní vo svojom myslení, majú silný sklon k perfekcionizmu a potrebujú mať vždy všetko pod kontrolou.
Obsedantno-kompulzívna porucha môže byť pre chorých a ich blízkych zdrojom veľkého stresu a úzkosti, ale je dôležité si uvedomiť, že existujú účinné spôsoby, ako túto poruchu zvládnuť a žiť plnohodnotný život. Psychoterapia, lieky a podporné skupiny môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri liečbe a pomôcť jednotlivcom získať kontrolu nad svojimi myšlienkami a správaním. Ak vy alebo niekto, koho poznáte, trpí OCD, nemusíte v tom byť sami. Vyhľadanie odbornej pomoci je prvým krokom na ceste k uzdraveniu a pokojnejšej budúcnosti. Pamätajte, že so správnou podporou a liečbou je možné nájsť úľavu a znovu objaviť radosť zo života.
Tento článok má len informatívny charakter. Nenahrádza lekársku konzultáciu ani vyšetrenie.
https://www.nzip.cz/clanek/724-obsedantne-kompulzivni-porucha-zakladni-informace
https://www.solen.cz/pdfs/psy/2017/03/04.pdf
https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2008/01/08.pdf
https://www.psychiatriepropraxi.cz/pdfs/psy/2001/01/15.pdf
https://www.webmd.com/mental-health/obsessive-compulsive-disorder#1
https://www.psychiatry.org/patients-families/ocd/what-is-obsessive-compulsive-disorder
https://www.nimh.nih.gov/health/topics/obsessive-compulsive-disorder-ocd
Už na gymnáziu som mala v obľube biologické a chemické predmety, takže rozhodnutie pre farmaceutický odbor bolo jednoduché. Po absolvovaní Farmaceutickej fakulty Karlovej Univerzity som zapadla medzi rady lekárníc a lekárnikov s odhodlaním pomáhať ľuďom. Práca lekárnice je každodenným motorom na hľadanie nových informácií, sledovanie vývoja zdravotníckeho odvetvia. Vo voľnom čase sa rada venujem muzike a aktívne relaxujem v prírode.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.