Lepra: čo by ste mali vedieť

Lepra je infekčným ochorením, ktoré napadá kožu a periférne nervy. Mnoho ľudí si najskôr lepru predstaví ako nejakú dávnu stredovekú chorobu, ktorej sa tiež hovorilo malomocenstvo. Vo vyspelých krajinách bola lepra prakticky odstránená, v mnohých tropických svetových regiónoch je ale stále ešte rozšírená. V miernej podobe je lepra aj bezpríznaková, len vo vážnych a neliečených prípadoch vedie lepra k povestnému znetvoreniu.

Príčinou lepry je väčšinou baktéria Mycobacterium leprae, ktorú roku 1869 objavil nórsky vedec Gerhard Hansen – na jeho počesť sa malomocenstvo hovorí Hansenova choroba. Lepra nie je tak nákazlivá, ako sa často všeobecne usudzuje. Hoci nie je princíp prenosu presne známy, predpokladá sa prenos prevažne kvapôčkami z nosu a úst. Podanie ruky či letmý dotyk by nemal mať žiadny efekt. Nakaziť sa možno viac-menej len pri blízkom a opakovanom kontakte s infekčným jedincom, ktorý sa nijako nelieči. K nákaze sú náchylní najmä ľudia s oslabenou imunitou a deti.

Baktérie lepry majú dlhú inkubačnú dobu. Symptómy malomocenstva sa spravidla začnú znateľne prejavovať po 3 až 5 rokoch od nákazy, prípadne aj oveľa neskôr. Niekedy tak môže byť náročné zistiť, kde sa jedinec nakazil. Opäť však treba podotknúť, že nákaza všeobecne zdravého jedinca je veľmi nepravdepodobná.

Lepra má pomerne širokú paletu prejavov. Podľa zasiahnutej oblasti rozlišujeme tri základné formy lepry:

• Kožná forma lepry (lepromatózna): Prejavuje sa výskytom uzlov a následných vredov na koži po celom tele. Ak sa jedinec nelieči, vredy vytvárajú jazvy a trvalú deformáciu tkanív. Typicky je zasiahnutá nosová a ústna sliznica, preto je táto forma lepry najnákazlivejšia.
• Nervová forma lepry (tuberkuloidná): Prejavuje sa väčším rozšírením vredov a lézií, ktoré okrem kože postihujú aj nervy a orgány. Spravidla to znamená, že imunitná odpoveď jedinca je slabá. Vzhľadom na zasiahnutie nervov človek stráca citlivosť danej oblasti, napríklad v prstoch.
• Hraničná forma lepry: Jedinec vykazuje charakteristické symptómy oboch predchádzajúcich foriem naraz.

Základom diagnózy je klinické vyšetrenie, kedy lekár posúdi pomerne charakteristické príznaky lepry, ako sú vredy či strata citu. Na overenie diagnózy sa vykonáva odber tkaniva a následný histologický rozbor. Až po potvrdení diagnózy sa vykonáva tzv. lepromínový test, ktorý určí, akú konkrétnu formu lepry daný jedinec má.

​

Keďže je ale lepra bakteriálneho pôvodu, je možné ju dnes účinne vyliečiť antibiotikami. Konkrétne sa používa špecifická kombinácia troch antibiotík, na ktorú si baktérie lepry nedokážu vyvinutú rezistenciu. Liečba môže podľa formy lepry trvať 6 až 12 mesiacov. Pri včasnom odhalení choroby sa zamedzí akýmkoľvek trvalým následkom. Ak mal ale jedinec už pokročilejšiu fázu lepry a došlo k poškodeniu tkanív, môže vyžadovať zásah rekonštrukčnej plastickej chirurgie. 

Nákaza leprou je potenciálnym rizikom pri cestách do určitých endemických oblastí choroby. Ide najmä o rovníkovú Afriku a Madagaskar, niektoré časti Latinskej Ameriky vrátane Karibiku a o juhovýchodnej Ázii. V týchto oblastiach ale spravidla existujú rôzne preventívne a osvetové programy, kedy sa už malé deti na školách učia rozpoznávať ranné príznaky lepry.

Vzhľadom na nepravdepodobnosť nákazy prakticky neexistujú žiadne špeciálne obmedzenia pri ceste do endemických oblastí. Samozrejmosťou je len vyhnutie sa blízkemu kontaktu s nakazenými osobami. Neexistuje ani žiadna špecifická vakcína proti lepre, avšak predpokladá sa, že očkovanie proti tuberkulóze môže mať určitý vplyv vzhľadom k príbuznosti daných baktérií. U nás sa toto očkovanie vykonáva už u najmenších detí, revakcinácia v dospelosti nie je potrebná.

Kedysi lepra platila za obrovskú stigmu av stredovekej Európe sa dokonca nakazení jedinci izolovali do odľahlých leprosárií, kde spravidla dožili. Niekedy takíto jedinci museli nosiť aj zvony či rolničky, ktoré upozorňovali na ich prítomnosť.

V mnohých chudobných regiónoch sa môžu pacienti s leprou, a často aj celé ich rodiny, stretnúť so stigmatizáciou a diskrimináciou dodnes. To okrem iného komplikuje odstránenie choroby. Sociálna izolácia spoločne s deformáciou kože, stratou citu a následnou invaliditou má potom pochopiteľne obrovské dôsledky aj pre psychiku. Avšak dobrou správou je, že v tomto desaťročí prebieha rozsiahly program Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý si kladie za cieľ masívnu redukciu lepry, boj so stigmami a ďalšie rozvíjanie výskumu.

https://www.who­.int/health-topics/leprosy
https://www.nzip.cz/…senova-nemoc

Článok má iba informatívny charakter. Neslúži ako náhrada lekárskej či lekárnickej konzultácie.