Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, ktoré má často mierny priebeh, ale môže vážne postihnúť centrálny nervový systém a viesť k vážnym neurologickým komplikáciám. Ochorenie spôsobujú vírusy rodu Flavivirus, ktoré prenášajú kliešte, a môže sa prejavovať aj ako meningitída alebo kombinovaná meningoencefalitída. Encefalitída je v Európe znepokojujúcim zdravotným problémom, pričom počet hlásených prípadov sa za posledné tri desaťročia zvýšil takmer o 400 %. Ochorenie má sezónny charakter, s najvyšším výskytom v období od mája do septembra.
Obyčajne ide o dvojfázové ochorenie s inkubačnou dobou približne jeden až štyri týždne od expozície. Prejavuje sa špecifickými príznakmi, ktoré trvajú približne 5 dní:
Potom nasleduje obdobie bez príznakov, po ktorom sa u niektorých infikovaných osôb môže vyvinúť druhá fáza s neurologickými príznakmi.Dlhodobé následky, ktoré zahŕňajú najmä bolesti hlavy, problémy s koncentráciou, svetloplachosť, stuhnutosť svalov a šije, poruchy pamäti a iné kognitívne dysfunkcie, pretrvávajú približne u tretiny osôb, u ktorých sa neurologické ochorenie vyvinie.
Približne tretina pacientov prvú fázu ochorenia vynechá a ochorenie sa prejaví už na začiatku závažnými príznakmi druhej fázy. Asi u štvrtiny pacientov sa vyvinú trvalé následky, ako sú ochrnutie končatín, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, spánku a nálady, depresia a znížená výkonnosť. Smrť je zriedkavá.
Pôvodcom kliešťovej encefalitídy sú vírusy rodu Flavivirus. Prenos encefalitídy spôsobujú predovšetkým uhryznutie infikovaných kliešťov, medzi ktoré patrí niekoľko druhov lesných kliešťov vrátane Ixodes scapularis, I. ricinus a I. persulcatus. Čím dlhšie je kliešť prisatý, tým je pravdepodobnosť prenosu väčšia.
Existuje aj zriedkavejšia forma prenosu, ku ktorej môže dôjsť konzumáciou nepasterizovaného mlieka od infikovaných kráv.
Výskyt ochorenia je geograficky premenlivý a je ovplyvnený ekologickými a sezónnymi faktormi, ktoré ovplyvňujú aktuálnu aktivitu kliešťov. V Českej republike je mnoho prirodzených ohnísk nákazy, kde existujú vhodné podmienky pre život kliešťa Ixodes ricinus a rezervoárových zvierat, na ktorých kliešte parazitujú. Sú to zvyčajne listnaté a zmiešané lesy v blízkosti riek.
„Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie. Pôvodcom je najčastejšie kliešť Ixodes ricinus nakazený vírusom kliešťovej encefalitídy. Priebeh ochorenia býva dvojfázový, pričom prvá fáza je podobná chrípke, zatiaľ čo druhá fáza môže zasiahnuť centrálny nervový systém
Typicky choroba prebieha ako vírusová meningitída. K hlavnej a spoľahlivej prevencii patrí očkovanie. Od roku 2022 je očkovanie hradené z poistenia pre osoby staršie ako 50 rokov. Ak na sebe nájdete prisatého kliešťa, je dôležité ho čo najskôr odstrániť, pretože čím dlhšie je kliešť prisatý, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa nakazí. Ak sa u vás následne objavia príznaky podobné chrípke alebo začervenanie v mieste prisatia kliešťa, navštívte lekára.
Diagnostika sa začína podrobným anamnestickým rozhovorom a fyzikálnym vyšetrením. Pri podozrení na kliešťovú encefalitídu je dôležité vykonať laboratórne testy vrátane vyšetrenia krvi a mozgovomiechového moku na prítomnosť špecifických protilátok proti vírusu encefalitídy. Pri priamom zisťovaní vírusu môžu pomôcť aj pokročilé metódy, ako sú PCR testy. Vzhľadom na podobnosť príznakov s inými neurologickými ochoreniami je pre správnu diagnózu kľúčová spolupráca s infektológmi a neurológmi.
Neexistuje žiadna špecifická antivírusová liečba kliešťovej encefalitídy. Liečba sa zameriava najmä na uľavenie od príznakov a podporu funkcie postihnutých orgánov. V závažných prípadoch môže byť potrebná hospitalizácia, podporná liečba vrátane analgetík, antipyretík a intenzívna starostlivosť v prípade závažných respiračných alebo neurologických komplikácií. Rehabilitácia sa môže použiť na obnovenie kognitívnych a motorických funkcií po prekonanom ochorení.
Najúčinnejšou prevenciou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Imunita po očkovaní je krátkodobá a odporúča sa opätovné očkovanie po troch až piatich rokoch. Zdravotné poisťovne prispievajú na očkovanie v rôznej výške, pričom pre osoby nad 50 rokov je očkovanie bezplatné.
Dôležité je tiež dbať na preventívne opatrenia proti kliešťom, ako je nosenie dlhého oblečenia, používanie repelentov a pravidelná kontrola tela počas pobytu vonku a po ňom. V prípade uhryznutia kliešťom sa odporúča okamžité a správne odstránenie a sledovanie prípadných príznakov.
Infekcia zvyčajne poskytuje dlhodobú imunitu, ale boli zaznamenané zriedkavé prípady opätovnej infekcie, najmä u ľudí s oslabeným imunitným systémom.
Ano, očkovanie je dostupné a považuje sa za bezpečné a účinné pre každého vrátane detí, pre ktoré sú k dispozícii vakcíny s menším množstvom účinnej látky.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je určené predovšetkým pre ľudí. Domáce zvieratá sú menej náchylné na toto ochorenie, ale aj tak sa odporúča chrániť ich pred kliešťami antiparazitikami.
Kliešťa opatrne odstráňte, miesto uhryznutia vydezinfikujte a niekoľko dní sledujte prípadnú vyrážku a iné príznaky, ktoré by mohli znamenať infekciu.
Kliešťová encefalitída je závažné ochorenie, ktoré môže mať trvalé následky. Kľúčom k zníženiu rizika tohto ochorenia je účinná prevencia vrátane očkovania a ochrany pred kliešťami. Informovanosť a zodpovedné správanie v exteriéri môžu výrazne znížiť pravdepodobnosť nákazy.
Tento článok slúži len na vzdelávacie účely a nenahrádza odborné lekárske poradenstvo. Konkrétne odporúčania vždy konzultujte s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
https://www.ecdc.europa.eu/en/tick-borne-encephalitis/facts/factsheet
https://www.who.int/health-topics/tick-borne-encephalitis#tab=tab1
https://www.cdc.gov/tick-borne-encephalitis/index.html
https://www.fhi.no/en/in/smittevernveilederen/sykdommer-a-a/tick-borne-encephalitis–tbe-virus-infections/
https://www.sciencedirect.com/topics/medicine-and-dentistry/tick-borne-encephalitis
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4419106/
https://www.nzip.cz/clanek/46-klistova-encefalitida
https://szu.cz/temata-zdravi-a-bezpecnosti/a-z-infekce/k/klistova-encefalitida/
Vyštudovala som odbor Ochrany verejného zdravia na Lekárskej fakulte Ostravskej univerzity. Témy zdravia a prevencie sú mi veľmi blízke. V súčasnosti pracujem v zdravotnom ústave na oddelení mikrobiológie vôd, potravín a predmetov bežného užívania. S manželom máme masérsky salón, kde sa venujeme nielen uvoľňovaniu svalov, ale aj komplexnej regenerácii tela a mysle. Vo svojom voľnom čase rada cestujem, chodím po horách alebo sa venujem joge.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.