Impetigo je vysoko nákazlivé
bakteriálne ochorenie kože, ktoré sa najčastejšie vyskytuje u detí, ale
môže postihnúť prakticky kohokoľvek. Typickým prejavom impetiga je tvorba
pľuzgierov, ktoré sa rýchlo zmenia na krusty. Tie majú zlatistý odtieň a
môže ich sprevádzať svrbenie.
Ochoroba impetigo je spôsobená dvoma hlavnými typmi baktérií:
Staphylococcus aureus(až 70 % prípadov) a
Streptococcus pyogenes(2 %). Ochorenie sa šíri buď priamym
kontaktom s infikovanou kožou, alebo aj prostredníctvom predmetov, ktoré
prišli do kontaktu s infikovanou kožou. Impetigo sa ľahko prenáša najmä
v detských kolektívoch, ako sú škôlky, školy alebo športové tímy.
Baktérie sa do tela zvyčajne dostávajú cez rôzne
škrabance alebo rezné rany – u zdravej
kože je riziko infekcie oveľa nižšie, pretože tvorí prirodzenú ochrannú
bariéru.
Ďalšiu úlohu v boji proti impetigu zohráva mierne kyslé pH
pokožky, prítomnosť kožného mazu, stav imunitného systému a celková
výživa. Oslabený jedinec je menej schopný odolávať infekčným vplyvom.
Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku impetiga, patrí zlá
hygiena, prítomnosť iných kožných ochorení, ktoré narúšajú
kožu (napríklad ekzém) a kontakt
s infikovanou osobou.
Impetigo má celkom špecifické príznaky, ktoré ho spoľahlivo odlišujú od väčšiny iných kožných problémov, ale správnu diagnózu môže potvrdiť len lekár. U pacientov s impetigom možno pozorovať nasledujúce príznaky:
Existujú dva hlavné typy impetiga v závislosti od patogénov, ktoré ochorenie spôsobili, a od klinického obrazu:
Najčastejšia forma impetiga, ktorá predstavuje viac ako polovicu všetkých prípadov. Spôsobuje charakteristické pľuzgiere, ktoré rýchlo praskajú a vytvárajú zlatisté krusty. Tie následne odpadávajú a vzniknuté červené škvrny sa bez väčších ťažkostí zahoja. Zvyčajne postihuje tvár, najmä v okolí nosa a úst.
Forma impetiga spôsobená špecifickými kmeňmi baktérie Staphylococcus aureus. Postihuje najmä veľmi malé deti do 2 rokov. Charakterizujú ho veľké pľuzgiere naplnené hnisom, ktoré sa tvoria hlavne na trupe a končatinách. Tie často zostávajú na tele dlhšie ako nebulózna forma a ich hojenie trvá dlhšie, ale zvyčajne sú tiež bez jaziev.
Diagnostika impetiga sa zvyčajne začína klinickým zhodnotením lekárom,
ktorý hľadá charakteristické pľuzgiere a chrasty. Na určenie patogénu
môže odobrať vzorku z postihnutej oblasti a podrobiť ju kultivácii
v laboratóriu, aby sa identifikovali prítomné baktérie.
Pre správnu liečbu je tiež dôležité vylúčiť iné kožné
ochorenia, ako napríklad ekzém, opar
alebo dermatitídu.
Liečba impetiga sa zvyčajne zameriava na eradikáciu baktérií a zabránenie ďalšiemu šíreniu infekcie. Na tento účel sa môže použiť nasledujúca liečba:
Dôležité je dodržiavať liečebný režim presne podľa odporúčania lekára a dokončiť celú liečbu antibiotikami (aj keď príznaky rýchlo vymiznú), aby sa zabránilo vzniku rezistencie na antibiotiká.
„Názov choroby pochádza z latinského slova impetere
(útočiť). Hoci ochorenie nemá závažný priebeh, je vysoko nákazlivé.
Priamy kontakt s infikovanou osobou alebo s predmetmi a hygienickými
prostriedkami, ktoré používa, je rizikový. Keďže imunita detí sa ešte
len vyvíja a ich organizmus je vo všeobecnosti náchylnejší na infekcie,
deti sú vo všeobecnosti najrizikovejšou skupinou. Keďže sa ochorenie
rýchlo šíri, deti ‚bez zábran a hygienických návykov‘ sú ľahkým
cieľom.
Pri nákaze sa odporúča dodržiavať prísny hygienický režim, používať
antibakteriálne mydlá, vymedzovať oblečenie, uteráky a iné predmety
(hračky, náčinie). Odporúča sa tiež držať dieťa mimo kolektívu a
počkať, kým sa koža úplne nezahojí.
Na reparáciu zle sa hojacich rán možno použiť bylinné obklady z lopúcha
a na následnú regeneráciu pokožky možno použiť masť z nechtíka
lekárskeho alebo skorocelu. Nekomplikované a dobre hojené impetigo trvá
približne 7–10 dní.
Prevencia impetiga je kľúčová, najmä v oblastiach s vysokou
koncentráciou ľudí, ako sú škôlky a školy. V prvom rade je to samozrejme
hygiena, čo znamená pravidelné umývanie rúk a pokožky antibakteriálnym
mydlom. Ak dôjde k drobným rezným ranám, škrabancom alebo poraneniam,
je vhodné ich rýchlo a riadne vyčistiť, vydezinfikovať a prekryť náplasťou alebo obväzom, aby sa
zabránilo infekcii.
Osoby s aktívnym impetigom by mali zostať doma a vyhýbať sa
kontaktu s inými osobami, kým sa úplne nezotavia a ich koža nebude
bez pľuzgierov. Predmety, ako sú uteráky, posteľná bielizeň alebo hračky,
by sa mali pravidelne prať a dezinfikovať, ak boli v kontakte s infikovanou
osobou.
Aj keď je impetigo len mierne ochorenie, v niektorých zriedkavých prípadoch môže viesť ku komplikáciám:
.
Niektorí ľudia sú náchylnejší na nákazu impetigom ako iní. Medzi primárne rizikové skupiny patria deti, najmä tie, ktoré už navštevujú materskú alebo základnú školu.
Ďalšou rizikovou skupinou sú ľudia s chronickými ochoreniami (napr. diabetes alebo ochorením obličiek), pretože tieto ochorenia môžu zvyšovať riziko infekcie. Podobne to platí aj pre osoby s oslabeným imunitným systémom, napríklad osoby s HIV/AIDS, osoby podstupujúce chemoterapiu alebo osoby užívajúce imunosupresívne lieky.
Impetigo je bežná bakteriálna infekcia kože, ktorá sa najčastejšie
vyskytuje u detí, ale môže postihnúť osoby všetkých vekových
kategórií. Hoci má toto ochorenie zvyčajne mierny priebeh, je dôležité
brať ho vážne a správne ho liečiť. Prevencia proti impetigu spočíva
najmä v dodržiavaní osobnej hygieny, včasnom ošetrení rán a izolácii
infikovaných osôb. Ak máte podozrenie na impetigo, obráťte sa na svojho
lekára, aby potvrdil diagnózu a začal vhodnú liečbu.
Tento článok slúži len na vzdelávacie účely a nenahrádza odborné
lekárske poradenstvo. Konkrétne odporúčania vždy konzultujte
s kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom.
https://www.dermatologiepropraxi.cz/pdfs/der/2008/02/03.pdf0
https://www.pediatriepropraxi.cz/pdfs/der/2018/04/05.pdf
https://www.solen.cz/pdfs/der/2020/01/04.pdf
https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/impetigo/symptoms-causes/syc-20352352
https://www.lekarnickekapky.cz/leky/deti-a-maminky/impetigo-kozni-onemocneni-zakernejsi-nez-se-zda.html
https://www.nhs.uk/conditions/impetigo/
Už na gymnáziu som mala v obľube biologické a chemické predmety, takže rozhodnutie pre farmaceutický odbor bolo jednoduché. Po absolvovaní Farmaceutickej fakulty Karlovej Univerzity som zapadla medzi rady lekárníc a lekárnikov s odhodlaním pomáhať ľuďom. Práca lekárnice je každodenným motorom na hľadanie nových informácií, sledovanie vývoja zdravotníckeho odvetvia. Vo voľnom čase sa rada venujem muzike a aktívne relaxujem v prírode.
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.