Dna – choroba kráľov – príčiny, príznaky a prevencia

„Pri dnových záchvatoch, zápal odznie do 40 dní,“ môžeme sa dočítať u slávneho gréckeho lekára Hippokrata, ktorý žil pred zhruba 2 400 rokmi. Vtedy však dna nebola ani zďaleka taká rozšírená ako dnes. Postihovala len majetných a politicky mocných ľudí, odtiaľ „choroba kráľov“. Len oni si totiž mohli dovoliť spôsob života, ktorý rapídne zvyšuje riziko dni – veľkolepé hostiny a množstvo alkoholu. V niektorých dobách bola táto extrémne bolestivá choroba vnímaná aj ako niečo spoločensky žiadané, pretože bola nespochybniteľným dokladom vysokého postavenia.

Akútne dna sa prejavujú náhlymi záchvatmi, ktoré bývajú veľmi bolestivé a najčastejšie sa odohrávajú v noci. Hlavným príznakom je bolesť kĺbu, najčastejšie na palci nohy. Dna sa však môže objaviť aj inde na končatinách, napríklad na ostatných prstoch, členkoch, kolenách, lakťoch a zápästiach. Postihnuté miesto býva opuchnuté, stuhnuté a teplé. Hneď prvý deň sú príznaky najvážnejšie a trvajú niekoľko dní až dva týždne – záleží aj od poskytnutia odbornej lekárskej starostlivosti. Keďže ide o zápal, môže sa objaviť aj horúčka. Potom príznaky úplne odznejú, spravidla bez zanechania následkov.

Pokiaľ sa dnové záchvaty vracajú niekoľkokrát do roka, je postihnutých viac kĺbov alebo ak už spôsobujú trvalé následky, potom môže ísť o chronickú dnu. Chronická dnová artritída vedie k rôznym komplikáciám, ako je vyššie riziko výskytu obličkových kameňov alebo trvalé poškodenie kĺbov. Typicky sa tvoria aj dnové tofy, čo sú depozity kryštálov urátu sodného, ktoré sa tvoria najčastejšie v okolí kĺbov, kostí a chrupaviek. V prípade veľkých neliečených tofov môže byť vyžadované ich chirurgické odstránenie.

Ku dne dochádza, keď v tele máme nadbytok kyseliny močovej. Táto kyselina vzniká prirodzene pri metabolizme purínov – to sú životne dôležité látky obsiahnuté v mnohých potravinách. V tele máme spravidla okolo 1 gramu kyseliny močovej a väčšinu z nej vylúčime z tela cez obličky a moč. Pokiaľ sa však z nejakého dôvodu začne kyselina močová v tele nadmerne hromadiť (stav zvaný hyperurikémia), môže sa ukladať práve do oblasti kĺbov, kde spôsobí dnu.

Hyperurikémia, definovaná ako sérová koncentrácia kyseliny močovej vyššia ako 6,8 mg/dl, je hlavným faktorom pre rozvoj dni. Nadmerné množstvo v sére môže byť spôsobené buď nadprodukciou alebo nedostatočným vylučovaním z tela.

Prečo však dochádza k hromadeniu kyseliny močovej? Príčin môže byť niekoľko. Na jednej strane môže pôsobiť hromadenie kyseliny močovej nedos­tatočná funkcia obličiek, keď nedochádza k potrebnému vylučovaniu kyseliny z tela. Na druhej strane zasa môže dochádzať k nadprodukcii kyseliny. Za to môže napríklad nadmerná konzumácia potravín bohatých na puríny, keď ani zdravé obličky nezvládajú metabolizovanú kyselinu močovú odvádzať z tela.

Existujú rôzne zdravotné problémy, rizikové faktory aj genetické predispozície, ktoré zvyšujú riziko hyperurikémie a následné dny. Z genetických dôvodov môže u jedincov dochádzať k defektom purínového metabolizmu, keď dochádza k nadpriemernej produkcii kyseliny močovej. Veľkú úlohu môžu hrať hematologické ochorenie, napríklad leukémia. Medzi zásadný rizikový faktor patrí najmä časté pitie alkoholu. Veľmi častou komorbiditou dny býva aj obezita, vysoký krvný tlak, diabetes 2. typu a vysoká hladina tukov (lipidov) v krvi.

Dna patrí pod odbornosť reumatológa. Základom diagnostiky dny je fyzikálne vyšetrenie. Kľúčom k diagnostike dni je nález kryštálov nátrium urátu v synoviálnej tekutine alebo v tofu. Dna by sa mala zvažovať pri diagnostike akútnej artritídy u dospelého. Výskyt opuchu na kĺbe a pacientov opis sú celkom dobrými ukazovateľmi, sami osebe však nemusia stačiť, pretože niektoré iné ochorenia majú podobný priebeh. Vykonáva sa teda laboratórne vyšetrenie, keď sa zo vzorky krvi dokáže zistiť zvýšená hladina kyseliny močovej (u mužov > 416 μmol/l, u žien > 360 μmol/l). Hyperurikémia však nemusí byť pri dnovom záchvate nutne prítomná.

Potvrdiť diagnózu dny tak môže röntgen, na ktorom sa dá „pakostnica“ dobre rozpoznať. Prípadne môže lekár odobrať tekutinu priamo z postihnutého miesta, aby sa pozrel po prípadnom výskyte baktérie. Bakteriálna infekcia v kĺbe totiž môže vykazovať symptómy podobné dne. Existuje tiež tzv. pseudodna, keď sú kĺby podráždené zvápenatením, nie kryštálmi kyseliny močovej.

Pri výskyte dnového záchvatu sa podávajú protizápalové lieky, ktoré pomôžu redukovať opuch a bolesť. Medzi tradične používané lieky proti dne stále patrí kolchicín získavaný z prudko jedovatej byliny jasienky obyčajnej, je však vhodné ho užiť čo najskôr po vypuknutí dnového záchvatu. Niekedy sa podávajú aj glukokortikoidy, alternatívne nes­teroidné antireumatiká.

Dna sa prejavuje spravidla len dnovými záchvatmi, inokedy je bezpríznaková. Napriek tomu by sme ju po odznení záchvatu nemali ignorovať. Kryštáliky kyseliny močovej totiž z kĺbov nikam nezmiznú, preto ide z hľadiska dlhodobej liečby o zamedzenie návratu a zhoršeniu problémov. Nemusí ísť nutne o nejaké drastické životné zmeny, najmä je to úprava jedálnička a zmena životného štýlu, prípadne aj užívanie liekov. Niektoré lieky napríklad môžu znižovať tvorbu kyseliny močovej (urikostatiká) alebo podporovať schopnosť obličiek ju účinne vylučovať (urikosuriká).

Najvhodnejšie je však predchádzať dne a dnovým záchvatom prirodzenou cestou, teda predovšetkým úpravou jedálnička. Obmedzenie platí primárne pre potraviny, ktoré sú bohaté na puríny, ale aj na fruktózu, ktorá z neznámych príčin taktiež zvyšuje riziko dny. Nie je nutné naraz vyradiť všetky vysoké zdroje purínov, skôr ide o mieru a početnosť týchto potravín v strave. Často ide totiž zároveň o významné zdroje bielkovín, bez ktorých sa tiež úplne nezaobídeme:

• mäso (najmä červené a zverina),
• vnútornosti (pečeň, srdce, obličky),
• ryby a morské plody (najmä ančovičky, haringy, makrely, sardinky a krevety),
• strukoviny,
• alkohol (najmä pivo a destiláty),
• kvasnice (pivovarské kvasnice, kuchynské droždie),
• kakao a čokoláda,
• huby,
• potraviny a nápoje sladené fruktózou, príp. aj inými sladidlami.

Len čo človek raz dostane dnový záchvat, je tu pomerne vysoká šanca, že sa mu do roka objaví znova. Navyše sa zvyšuje riziko výskytu bolestivých obličkových kameňov a tofov. Tomu všetkému sa dá do istej miery vyhnúť preventívnymi opatreniami, dodržiavaním odporúčaní stanovených lekárom a dochádzaním na pravidelné kontroly.

Odporúčania sa môžu líšiť podľa konkrétneho jedinca a konkrétnej príčiny jeho dny. Medzi všeobecné zásady však patrí najmä zdravá hmotnosť, udržiavanie fyzickej kondície, obmedzenie potravín bohatých na puríny (pozri vyššie v článku) a v neposlednom rade aj obmedzenie alkoholu, najmä piva.

Masívna zmena životného štýlu vo vyspelých krajinách spolu, bohužiaľ, priniesla aj masívny výskyt dny. V niektorých krajinách sa to týka aj viac ako 1 % populácie. Vďaka modernej medicíne ju však možno v súčasnosti riadiť oveľa lepšie ako v minulosti vďaka presnej diagnostike a účinným liekom. Aj napriek tomu však nemožno dnu liečiť čisto len v ordináciách lekárov, vyžaduje sa aj spolupráca pacientov. S úpravou jedálnička a prípadne aj zmenou životného štýlu sa tak dá väčšinou úspešne vyhnúť návratu dnových záchvatov a výskytu ďalších komplikácií.

Tento článok má iba informatívny charakter a neslúži ako náhrada konzultácie s lekárom. V prípade podozrenia na akékoľvek zdravotné problémy (svoje či u svojich detí) sa obráťte na profesionálnu pomoc lekára.

https://www.nzip­.cz/clanek/739-obezita-a-dna

https://my.cle­velandclinic.or­g/health/dise­ases/4755-gout

https://www.ma­yoclinic.org/di­seases-conditions/gou­t/symptoms-causes/syc-20372897

https://pubmed­.ncbi.nlm.nih­.gov/27318031/