Cytomegalovírusová infekcia: všetko, čo potrebujete vedieť

Cytomegalovírus (CMV) je jedným z takzvaných herpesvírusov. Ide o širokú skupinu, do ktorej patria napríklad vírus oparu na pere, vírus ovčích kiahní, virus pásového oparu alebo vírus EB (pôvodca infekčnej mononukleózy). Hoci sa tieto ochorenia od seba výrazne líšia svojimi príznakmi, jedno majú všetky tieto vírusy spoločné: po prvotnej infekcii zostávajú v tele. Konkrétne CMV pretrváva v slinných žľazách, obličkách a bielych krvinkách.

Po prekročení bunkovej membrány začne cytomegalovírus uvoľňovať svoj genetický materiál, ktorý mu umožňuje chrániť sa pred imunitnou odpoveďou hostiteľa. To mu umožňuje prežiť v bunke bez toho, aby sa náš organizmus proti nemu bránil. Väčšinou tieto vírusy neškodia a neprejavujú sa, ale v niektorých situáciách sa môžu prejaviť veľmi závažné príznaky, zvyčajne pri oslabenej imunite.

Metódy prenosu možno všeobecne rozdeliť podľa spôsobu prenosu genetickej informácie vírusu:
 

• Dedičná infekcia (ver­tikálny prenos): Tehotné ženy môžu nakaziť svoje dieťa. Buď tým, že prežijú prvotnú infekciu počas tehotenstva (rizikovejší prípad), alebo tým, že sa už prítomný vírus aktivuje s nástupom hormonálnych a iných zmien v tehotenstve. Infikovaná matka prenáša vírus buď cez placentu, alebo počas pôrodu. Možná je aj infekcia prostredníctvom materského mlieka.
• Nedededičná infekcia (horizontálny prenos): Infikovanie osoby akýmkoľvek iným spôsobom ako z rodiča na dieťa. K prenosu dochádza prostredníctvom slín, moču alebo genitálnych sekrétov. Medzi najčastejšie cesty nákazy teda patrí pohlavný styk alebo dokonca obyčajné bozkávanie.

Infekcia matky počas tehotenstva je vždy rizikom pre dieťa. Hoci mnohé infekcie nemajú žiadne príznaky alebo sa vírus vôbec nemusí preniesť, v niektorých prípadoch môžu mať novorodenci infikovaní CMV vážne zdravotné problémy vrátane vývojových chýb a postihnutia orgánov. Infekciu môžu sprevádzať nasledujúce komplikácie:

• predčasný pôrod
• novorodenecká žltačka
• hypotrofia
• dystrofia
• trombocytopenická purpura
• poruchy zraku
• spomalenie rastu
• zväčšenie pečene a sleziny
• zápal pľúc

Počiatočná infekcia matky počas tehotenstva v prvom trimestri spôsobuje problémy vo viac ako 10 % prípadov a má aj najvážnejšie následky. V prípade infekcie v neskorších štádiách tehotenstva môže byť dieťa po narodení bez príznakov alebo sa u neho môžu vyvinúť komplikácie v neskoršom štádiu tehotenstva.

V prípade infekcie matky v období pred otehotnením a v prípade „obyčajného“ prebudenia vírusu v čase nosenia dieťaťa sú vážne zdravotné komplikácie skôr zriedkavé.

Pri horizontálnom/ne­dedičnom prenose patria medzi rizikové skupiny ľudia s oslabeným imunitným systémom. Môže k nemu dôjsť v dôsledku inej infekcie alebo pri závažných imunitných nedostatkoch (napr. AIDS), ale aj v prípade umelého potlačenia imunity, napríklad pri autoimunitných ochoreniach alebo transplantácii (príjemca orgánu musí podstúpiť tzv. imunosupresiu, čo je zámerné oslabenie imunitného systému, aby sa telo nebránilo proti novému orgánu). Medzi rizikové faktory patria aj krvné transfúzie.

Pacienti s imunosupresiou by mali byť pravidelne sledovaní kvôli príznakom reaktivácie CMV, ak ním boli niekedy v minulosti infikovaní. To môže zahŕňať pravidelné krvné testy a zobrazovacie vyšetrenia.

U mnohých zdravých jedincov môže byť cytomegalovírusová infekcia asymptomatická, t. j. úplne bezpríznaková. Ak sa vyskytnú zdravotné komplikácie, značne sa líšia v závislosti od jednotlivca. Ich závažnosť závisí najmä od veku a celkového zdravotného stavu jedinca. Všeobecné príznaky CMV zahŕňajú:
 

• horúčku
• únavu
• bolesť kĺbov
• bolesť svalov
• zväčšené lymfatické uzliny
• zápal očí
   

Ako vidno, CMV sa nedá odlíšiť od bežnej chrípky len na základe príznakov. U jedincov so slabo fungujúcou imunitou však môže dôjsť k závažnejším komplikáciám, ako je znížená funkcia pečene alebo ťažký zápal pľúc.

To môže byť v oslabenom stave pacienta až smrteľné.

U pacientov s ťažkým poškodením imunity (napr. AIDS), zápalom sietnice, záchvatmi tráviaceho systému (vredy, hnačkou, zápal pankreasu alebo zápal žlčníka), postihnutie koreňov miechových nervov (ochrnutie končatín, poruchy citlivosti) alebo bolestivé zápaly periférnych nervov.

Diagnostikovať cytomegalovírus možno niekoľkými rôznymi spôsobmi. Výber konkrétnej metódy závisí od klinických príznakov, stavu pacienta a účelu testovania. Medzi najbežnejšie diagnostické metódy patria:
 

• Serologické testy: Zisťujú prítomnosť špecifických protilátok proti CMV v krvi pacienta. Vyššie hladiny môžu poukazovať na aktívnu infekciu alebo predchádzajúce vystavenie vírusu. Výhodou je, že tieto metódy zisťujú prítomnosť CMV aj po dlhšom čase po akútnej infekcii.
• PCR: Veľmi spoľahlivá metóda, ktorou možno zistiť genetickú informáciu vírusu v krvi, moči alebo iných telesných tekutinách. Táto metóda sa môže použiť na potvrdenie akútnej infekcie alebo na monitorovanie reaktivácie vírusu.
• Biopsia: Táto metóda sa pokúša izolovať a pestovať CMV v laboratórnych podmienkach z odobratej vzorky, čo umožňuje priamu identifikáciu vírusu.
• Zobrazovacie metódy: Niekedy sa na vylúčenie CMV pneumónie používa aj röntgenové vyšetrenie pľúc alebo ultrazvukové vyšetrenie pečene, sleziny a iných orgánov, ktoré môže vírus infikovať.

Všeobecne zdraví ľudia zvyčajne nepotrebujú žiadnu špecifickú liečbu CMV infekcie, pretože ich imunitný systém si s vírusom poradí sám. Na potlačenie príznakov a posilnenie imunity sa môžu používať len bežné lieky.

Ale ak sú príznaky závažné alebo ak ide o infekciu u ľudí s oslabeným imunitným systémom, môžu sa predpísať antivirotiká. Liečba môže trvať niekoľko týždňov alebo dlhšie. Pri dlhodobých problémoch s funkciou imunitného systému sa antivirotiká môžu doplniť imunoterapiou.

Vzhľadom na celkové značné rozšírenie vírusu v populácii je prevencia do istej miery náročná. Pomôcť môže dôkladné umývanie rúk, používanie kondómov počas pohlavného styku a úplné vyhýbanie sa kontaktu s telesnými tekutinami, čo platí najmä pre ľudí s oslabeným imunitným systémom.

V tehotenstve alebo po absolvovaní transplantácie je dobré posilniť svoj imunitný systém, aby sa čo najskôr dostal do optimálneho stavu a mohol vás následne brániť pred prípadnou infekciou.

Cytomegalovírusová infekcia je v populácii veľmi rozšírená. Po počiatočnej infekcii zostáva vírus v tele po celý život. Pre zdravého človeka nepredstavuje žiadnu hrozbu. Pre osoby s oslabenou alebo nefunkčnou imunitou, pre osoby s imunosupresiou alebo pre tehotné ženy predstavuje cytomegalovírus hrozbu. Pre rizikové skupiny je najlepšou prevenciou dodržiavanie hygienických pravidiel a testovanie na prítomnosť vírusu, po ktorom nasleduje liečba, ak sa jeho prítomnosť potvrdí.

Tento článok má len informatívny charakter. V prípade zdravotných problémov alebo podozrenia na infekciu sa obráťte na svojho lekára.

Zdroje

dspace.cuni.cz/bit­stream/handle/20­.500.11956/10257­3/130242527.pdf?se­quence=1&isAllo­wed=y

pediatriepropra­xi.cz/pdfs/ped­/2011/01/04.pdf

prolekare.cz/te­ma/hpv-kondylomata-ari/detail/cy­tomegalovirove-infekce-u-novorozencu-a-deti-6449