Koleno je najzložitejší kĺb v ľudskom tele. Vzniká spojením stehennej kosti, kosti holennej a jabĺčka. Tvar a stabilita kĺbovej jamky je doplnená dvoma postrannými meniskami. Neoddeliteľnou súčasťou je tiež väzivový aparát, ktorý sa skladá z dvoch skrížených väzov a väzov kĺbového puzdra. Vnútri kĺbového puzdra sa nachádza synoviálna tekutina, ktorá znižuje trenie pri pohybe kĺbu.

Medzi najčastejšie poranené štruktúry patria menisky, väzy a kĺbová chrupavka.

Príčiny bolesti možeme rozdeliť do troch základných skupín: 

• zranenie kolena
• opotrebenie kolena
• choroby kĺbov a kostí

Teraz sa na všetky postupne pozrieme:

Zranenie kolena

Medzi obvyklé príčiny bolesti kolena patrí jeho zranenie. K jeho poraneniu môže dôjsť pri rýchlej zmene pohybu, pri rôznych nehodách, ale aj pri zlom došliapnutí. Pri zranení kolena, môže dochádzať k nahromadeniu tekutiny v kĺbovom puzdre, ktorá môže obsahovať aj krv. Nahromadená tekutina sa prejavuje opuchom. Typická je tiež bolesť kolena pri pokrčení, bolesť kolena pri došliapnutí alebo pri pohybe kĺbu do strany.

Medzi najčastejšie zranenia kolena patrí poranenie meniskov. Menisky sú polomesačné chrupavky, ktoré tlmia nárazy a udržujú kolenný kĺb v stabilnej polohe. Problémy s meniskami bývajú spojené s bolesťou kolena pri kľaknutí alebo s bolesťou kolena pri dotyku. Často sa stretávame s ich poranením pri lyžovaní, kde dochádza k rýchlej rotácii nadkolennej časti a pritom spodná časť zostáva na mieste. Veľakrát pri poranení meniskov dôjde aj k poraneniu kolenných väzov. Väzy sú elastickým tkanivom, ktoré prepája kosti a zaisťuje stabilitu kĺbu. V kolennom spojení sa nachádzajú štyri hlavné väzy. Predný a zadný krížový väz brzdí rotáciu a riadi spätný pohyb holennej kosti. Vnútorný a vonkajší postranný väz potom udržuje stabilitu vnútornému a vonkajšiemu kolenu. Poranenie väzov býva najčastejšie spojené s fyzickou aktivitou, ale aj s traumou pri autonehode. Predný krížový väz býva najčastejšie poranený pri basketbale, futbale alebo lyžovaní. Nezriedka dochádza k natiahnutiu alebo dokonca pretrhnutiu tohto spojenia. Varovným signálom pri poranení väzov býva bolesť lokalizovaná v časti kolena, podľa toho o aký väz sa jedná. Môže sa vyskytnúť bolesť kolena zozadu v ohybe, ktorá je spojená spravidla s mäkkými tkanivami, aj v predných úponoch, kde sa horšie rozlišuje od problémov so samotným kĺbom. Počas zranenia je typické hlasné prasknutie s následným opuchom a neschopnosťou ohnutia kolena.

Druhou najčastejšou príčinou poranenia býva neúmerná záťaž pri športe, napr. drepovanie s ťažkou váhou. Bolesť je lokalizovaná na strane alebo v centre kolena. Charakteristické je lupnutie a pocit bloknutia kolena s následným opuchom a ostrou bolesťou. Koleno nemožno úplne ohnúť, bolesť sa zhoršuje v podrepe a pri rotácii.

Tiež sa môžeme stretnúť s chondromaláciou jabĺčka, čo býva tiež označované ako syndróm bežeckého kolena. Príčinou tohto poranenia býva výrazné zaťažovanie stehenných svalov. Jabĺčko kolena funguje ako tlmič nárazov a pri jeho zaťažovaní a poškodení dochádza k treniu o zvyšok kĺbu, čo vyvoláva nepríjemnú bolesť v oblasti pod jabĺčkom. Medzi najčastejšie príčiny patrí zlá športová technika, preťažovanie, ale aj vrodené vývojové vady. Na rozdiel od poranenia meniskov a väzov sa toto poranenie vyvíja postupne a je typické pre deti a osoby mladšie ako 35 rokov. Bolesť je potom lokalizovaná v okolí jabĺčka, opuch nebýva, pri pohybe môže byť znateľné trenie a vŕzganie.

Častokrát sa tiež stretávame s chondropatiou jabĺčka, čo býva tiež označované ako syndróm bežeckého kolena. Príčinou tohto poranenia býva výrazné zaťažovanie stehenných svalov. Jabĺčko funguje ako tlmič nárazov, pri jeho zaťažovaní a poškodení dochádza k treniu o zvyšok kĺbu, čo vyvoláva nepríjemnú bolesť v oblasti pod jabĺčkom. Medzi najčastejšie príčiny chondropatie patrí zlá športová technika, preťažovanie, ale aj vrodené vývojové plochy a plochonožie. Na rozdiel od poranenia meniskov a väzov sa toto poranenie vyvíja postupne a je typické pre deti a osoby mladšie ako 35 rokov. Bolesť sa lokalizuje v okolí jabĺčka, opuch nebýva, pri pohybe môže byť znateľné trenie a vŕzganie.

Medzi ďalšie zranenia kolena sa radí skokanské koleno, Osgood-Schlatterova choroba, Syndróm iliotibiálneho traktu a Bakerova cysta. Bolesti zadného kolena bývajú rozmanité a môžu mať viacero dôvodov.

U všetkých degeneratívnych ochorení a bolestí kolena z opotrebovania už neexistuje liečba, ktorá by vrátila kĺb do pôvodného stavu. Možno však zmierňovať prejavy alebo znížiť rýchlosť ďalšieho poškodzovania. Táto skupina problémov sa môže prejavovať bolesťou kolena v noci po dlhom ležaní alebo bolesť kolena v pokoji pri sedení a dlhom státí. V takom prípade sa dobre odlíši od zranenia, pretože sa tu bolesť kolien v pokoji zhoršuje namiesto zlepšuje. Objaviť sa ale môže aj bolesťou v kolene po zvýšenej námahe. Často bráni rozsahu pohybov a spája sa s bolestivou stuhnutosťou kolena.

Reumatoidná artritída:

Reumatoidná artritída alebo reuma je autoimunitné ochorenie, ktoré vyvoláva chronický zápal kĺbov. V blízkom okolí kĺbového spojenia dôjde k zápalu a opotrebovaniu chrupavkovej kosti pod ňou. V ďalšej fáze dochádza k deformácii kĺbu za prítomnosti bolestivých opuchov. Toto ochorenie nie je možné úplne vyliečiť iba spomaliť jeho vývoj.

Osteoartróza

Osteoartróza je ochorenie degeneratívneho charakteru, ktoré má za následok poškodenie kĺbovej chrupavky. Pri osteoporóze dochádza k rednutiu kostí. V dôsledku pribúdajúceho veku ubúda vápnik v kostnej dreni a celý pohybový aparát sa stáva náchylnejší na zlomeniny. Pri ďalšom zaťažení kĺbu chrupavka stráca svoju hrúbku, opotrebováva sa, čím dôjde k narušeniu jej funkcie. Na kĺboch dochádza k vzniku výrastkov, čo vedie k zníženiu pohyblivosti kĺbov, rozvoju opuchov a bolesti.

Zápalové a infekčné príčiny bolesti kolena

Reaktívna artritída je zápal kĺbov, ktorý súvisí s prekonaním banálnych infekčných ochorení a je dôsledkom poškodenia kĺbov imunitným systémom. Poškodenie sa objavuje pri všetkých kĺboch vrátane kolenného. Ďalšou príčinou bolesti je reumatická horúčka, s ktorou sa stretávame najmä po prekonanej neliečenej streptokokovej infekcii. S touto horúčkou nie je dobré si zahrávať, pretože vedie až k poškodeniu srdcových chlopní. Koleno môže byť postihnuté infekčnými zápalmi, ako je dna, Lymská borelióza a ďalšie.

Bolesť kolena môže byť spôsobená Bakerovou cystou, ktorá sa nachádza tesne pod kolenom a úzko súvisí s kĺbovým puzdrom kolenného kĺbu. 

Bolesť kolenného kĺbu obvykle dovedú pacienta do ortopedickej ordinácie. V prvej fáze je dôležitá anamnéza, na základe ktorej lekár posúdi, či ide o ochorenie akútne, spojené s úrazom alebo je problém chronický, ktorý bol spôsobený opotrebovaním kĺbu. V ďalšej fáze lekár vykonáva objektívne vyšetrenie, pri ktorom zhodnotí chôdzu pacienta, opuch kĺbu a vplyv na rozsah pohybu. Vo väčšine prípadov sa vykoná röntgen kolena či ultrazvuk na vylúčenie trombózy alebo Bakerovej cysty.

Ďalšími zobrazovacími metódami sú počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MRI). Ak sa nachádza v kolene tekutina, potom sa môže vykonať diagnostická punkcia s odoslaním vzorky na ďalšie mikrobiologické vyšetrenie. V prípade podozrenia na reumatické ochorenie sa vykonávajú laboratórne testy z odberu krvi, najmä sa robí zistenie hladiny kyseliny močovej, CRP, serológia na borélie a pod.

Kedy ísť s bolesťou kolena k lekárovi?

Ak je bolesť kolena neznesiteľná, obmedzuje vás v každodennom živote alebo sa objavuje predčasne či po úraze sprevádzanom ruptúrou, návštevu lekárskej ordinácie by ste zvyčajne nemali odkladať. Varovným signálom je aj abnormálny opuch alebo pretrvávajúce ťažkosti viac ako 2 týždne po úraze.

Najdôležitejším bodom nerozvinutia bolesti v kolene je prevencia. Spôsoby, ako predísť bolesti kolien a pre zníženie rizika ochorenia kolenného kĺbu je dobré udržiavať:

• zdravú telesnú hmotnosť – preťaženie kĺbov je najčastejšou príčinou bolesti kolena,
• prirodzený pohyb a cvičenie – prospešné je udržiavať svaly pevné okolo kolenného kĺbu, vyberať si vhodné športy, pri ktorých nedochádza k prílišnému zaťaženiu kolena,
• kĺbovú výživu – prípravky na kĺby by mali byť samozrejmosťou hlavne u vrcholových športovcov, ktoré kĺby pravidelne zaťažujú. Obsiahnuté látky zvyšujú odolnosť chrupaviek a udržujú kĺby pružné a pohyblivé. Základným stavebným prvkom všetkých spojivových a väzivových tkanív je kolagén. Táto živočíšna bielkovina sa s pribúdajúcim vekom stráca a treba ju dopĺňať pre správnu funkciu kĺbov, kostí a svalov,
• pitný režim – nielen kolagén je rozpustný vo vode, ale aj kyselina hyalurónová potrebuje na svoje fungovanie dostatok vody v tele, preto je nevyhnutné dodržiavať správny pitný režim.

Vhodnou alternatívou môže byť aj obstaranie ortopedických vložiek. Najčastejšie sa s nimi stretneme pri vrodených dispozíciách, keď došlo k tvarovej zmene chodidiel. Vhodné sú však aj u každého človeka na zvýšenie pohodlia a úľavy. Ich hlavnou prednosťou je, že rozkladajú tlak na väčšiu plochu chodidla, tým odľahčujú preťaženým miestam a vyrovnávajú postavenie členkov. Správna poloha chodidiel je dôležitá pre správne držanie celého tela. Vložky poskytujú úľavu nielen chodidlám, ale aj kolenám, bedrám a chrbtu.

Pri akútnej bolesti ďalej pomôžu ortézy a bandáže. Slúžia aj ako preventívna ochrana pri urýchlení regenerácie po úraze ako fixácia. Ortéza je tiež ideálna ochrana pri kontaktných športoch, keď je zvýšené riziko poranenia.

Kolenný kĺb je najväčším kĺbovým spojením v ľudskom tele. Nie je teda divu, že jeho zranenie patrí medzi najčastejšie problémy, s ktorými pacienti navštevujú ortopedické ordinácie. Kolenný kĺb sa využíva prakticky pri akomkoľvek pohybe, a preto ide o veľmi namáhanú časť tela. Bolesti nás môžu postihnúť v akomkoľvek veku, častejšie sa s nimi však stretávame v starobe, keď dochádza k opotrebovaniu pohybového aparátu. Medzi najčastejšie zranenie kolena patrí poranenie meniskov. Poranenie väzov býva najčastejšie spojené s fyzickou aktivitou, ale aj s traumou pri autonehode. Častokrát sa tiež stretávame s chondropatiou jabĺčka, čo býva tiež označované ako syndróm bežeckého kolena. Príčinou tohto poranenia býva výrazné zaťažovanie stehenných svalov.

Bolesť kolenného kĺbu obvykle dovedú pacienta do ortopedickej ordinácie. V prvej fáze je dôležitá anamnéza, na základe ktorej lekár posúdi, či ide o ochorenie akútne spojené s úrazom alebo je problém chronický, ktorý bol spôsobený opotrebovaním kĺbu. V ďalšej fáze lekár vykonáva objektívne vyšetrenie, pri ktorom zhodnotí chôdzu pacienta, opuch kĺbu a vplyv na rozsah pohybu. Vo väčšine prípadov sa vykoná röntgen kolena či ultrazvuk na vylúčenie trombózy alebo Bakerovej cysty. Vzhľadom na príčinu bolesti kĺbu existujú rôzne spôsoby liečby. V prvej fáze možno vyskúšať domácu liečbu, ktorá spočíva v ľadovaní, obviazaní a šetrení kĺbu pri pohybe. V prípade potreby možno užiť voľnopredajné lieky proti bolesti alebo prípravky na lokálnu liečbu, ktoré pomôžu zmierniť akútnu bolesť. Pokiaľ je bolesť závažnejšia, návšteve lekára sa nevyhnete. Pri úraze kolena, najmä meniskov alebo väzov sa vykonáva artroskopia. Najdôležitejším bodom nerozvinutia bolesti v kolene je prevencia.

Tento článok má iba informačný charakter a neslúži ako náhrada konzultácie s lekárom. V prípade podozrenia na akékoľvek zdravotné problémy (svoje či u svojich detí) sa obráťte na profesionálnu pomoc lekára.