Besnota: Komplexný prehľad

Besnota je očkovateľná, vírusová choroba postihujúca centrálny nervový systém. Po objavení sa klinických príznakov je besnota prakticky 100 % smrteľná. Až v 99 % prípadov sú za prenos vírusu besnoty na človeka zodpovedné domáce psy. Besnotou však môžu trpieť domáce aj voľne žijúce zvieratá.

Čo je to besnota?

Besnota je smrteľné vírusové ochorenie, ktoré postihuje cicavce vrátane ľudí. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus patriaci do čeľade Rhabdoviridae, konkrétne do rodu Lyssavirus. Charakteristickým znakom tohto vírusu je postihnutie nervového systému. Z rany sa dostáva do lokálnych nervových zakončení a postupne sa šíri cez miechu do mozgu, kde spôsobuje závažné neurologické príznaky.

Dôležité je poznamenať, že besnota je jednou z mála infekčných chorôb s takmer 100 % úmrtnosťou po objavení sa klinických príznakov. Očkovanie a rýchla postexpozičná liečba sú kľúčom k zastaveniu progresie ochorenia po nákaze.

Prenos besnoty

Prenos besnoty z infikovaného zvieraťa na iný organizmus vrátane človeka sa najčastejšie uskutočňuje uhryznutím. Infikované sliny obsahujú veľké množstvo vírusu a pri uhryznutí sa môžu dostať do tela obete. Ďalšími možnými cestami prenosu môžu byť škrabance alebo otvorené rany pri kontakte s infikovanými slinami.

• Najčastejšími prenášačmi besnoty vo voľnej prírode sú divé zvieratá, ako sú líšky, netopiere, opice, mývaly alebo vlci.
• Zdrojom nákazy môžu byť aj domáce zvieratá, najmä psy, ak nie sú riadne očkované.

Dôležité je zdôrazniť, že riziko prenosu besnoty sa môže líšiť v závislosti od geografickej oblasti a miestneho výskytu ochorenia medzi voľne žijúcimi zvieratami. Zviera je nákazlivé už 15 dní pred objavením sa príznakov ochorenia a zostáva infekčné až do smrti. Príklad endemických o­blastí výskytu besnoty: Afrika, Ázia, časti východnej Európy a Latinskej Ameriky.

Príznaky besnoty

Po vystavení vírusu besnoty môže nastať pomerne dlhá inkubačná doba, počas ktorej sa ochorenie neprejavuje žiadnymi príznakmi. Toto obdobie môže trvať od niekoľkých týždňov (3 – 8 týždňov) do niekoľkých mesiacov, ale môže byť aj kratšie v závislosti od miesta uhryznutia a množstva vírusu. Čím bližšie je uhryznutie k centrálnemu nervovému systému, tým kratšiu inkubačnú dobu možno očakávať.

Keď sa objavia príznaky besnoty, možno ich rozdeliť do dvoch hlavných fáz:

Ak sa choroba nelieči, rýchlo postupuje až do smrti, často v dôsledku zlyhania dýchania spôsobeného postupným ochrnutím dýchacích svalov.

Diagnostika besnoty

Diagnostikovať besnotu v ranom štádiu je náročné, pretože príznaky môžu byť nešpecifické a podobné iným neurologickým ochoreniam. V praxi sa u osoby s podozrením na nákazu besnotou zvyčajne pristúpi rovno k liečbe  (podanie vakcíny alebo protilátok) a diagnóza sa vyhodnotí neskôr, pretože rýchle konanie môže jedincovi zachrániť život. Laboratórne testy na stanovenie protilátok môžu trvať 8–10 dní.

Laboratórne testy: Na identifikáciu vírusu besnoty možno použiť niekoľko metód vrátane fluorescenčnej detekcie protilátok, ELISA (metóda na detekciu proteínov, protilátok) a polymerázovej reťazovej reakcie (PCR).

Biopsia: Na prítomnosť vírusu besnoty (u zvierat aj ľudí) možno vyšetriť vzorky tkaniva, zvyčajne z mozgových blán.

Liečba besnoty

Liečba besnoty sa musí začať čo najskôr po vystavení vírusu. Keď sa objavia klinické príznaky besnoty, ochorenie je takmer vždy smrteľné. Výnimkou sú niektoré zriedkavé prípady, keď pacient po intenzívnej liečbe prežil.

1. Postexpozičná profylaxia (PEP): Vzhľadom na dlhú inkubačnú dobu možno vakcínu proti besnote podať aj po uhryznutí. Očkovanie 5 dávkami sa však musí podať okamžite. Po poranení sa používa aj sérum proti besnote.
2. Podpora životných funkcií: V pokročilých štádiách ochorenia je liečba zameraná na podporu životných funkcií vrátane dýchania a krvného obehu. V súčasnosti neexistuje žiadny špecifický antivirotický liek na liečbu besnoty.

Prevencia besnoty

Prevencia je kľúčová, pretože po objavení sa príznakov je besnota takmer vždy smrteľná.

• Vakcinácia zvierat: Pravidelné očkovanie domácich zvierat, najmä psov, kde je to zákonom vyžadované, je základným krokom pri prevencii besnoty. Očkovanie pomáha chrániť zvieratá pred infekciou a zároveň znižuje riziko prenosu na človeka. Vďaka projektu vakcinácie líšok sa výskyt besnoty v Slovenskej republike výrazne znížil.
• Vzdelávanie verejnosti: Kľúčové je vzdelávanie verejnosti o rizikách spojených so vzburou a o dôležitosti očkovania domácich zvierat.
• Predexpozičné očkovanie: Ľudia so zvýšeným rizikom nákazy (osoby pracujúce s vírusom besnoty, veterinári, pracovníci zoologických záhrad, lesníci, cestovatelia atď. by mali byť očkovaní pred možným ochorením. 

História besnoty

Besnota je jednou z najstarších známych infekčných chorôb. Historické záznamy o tomto ochorení pochádzajú z 23. storočia pred naším letopočtom z Mezopotámie. V priebehu storočí bola besnota pre svoju smrteľnosť a desivé príznaky veľkým postrachom pre verejné zdravie. Revolučný prelom v histórii besnoty nastal v roku 1885, keď Louis Pasteur a Émile Roux vyvinuli prvú účinnú vakcínu proti besnote, ktorá bola úspešne otestovaná na deväťročnom chlapcovi po tom, čo ho uhryzol nakazený pes.

Besnota vo svete

Aj keď bola besnota v mnohých krajinách kontrolovaná alebo odstránená, v niektorých častiach sveta, najmä v Ázii a Afrike, stále predstavuje významný problém. V mnohých z týchto oblastí sú hlavným zdrojom nákazy voľne žijúce zvieratá, najmä líšky, netopiere a primáty.