Infekčná mononukleóza: Príznaky, diagnóza a liečba

Nenápadná, väčšinou prehliadaná, ale hlavne zákerná choroba – to je mononukleóza. Často prezývaná bozkávacia choroba, študentská choroba (alebo tiež starším označením žľazová horúčka) predstavuje herpetické vírusové ochorenie spôsobené vírusom Epstein-Barrové (EBV), pričom môže v prípade ťažšieho priebehu dôjsť aj k takzvanej bakteriálnej superinfekcii. Môže tak často mať veľkú podobnosť s angínou či inými chorobami, vďaka čomu si ju možno vo väčšine prípadov nechtiac pomýliť.

Vedeli ste, že...?

Zo svojej podstaty, odkiaľ získala aj svoje ľudové označenie, sa štatisticky najčastejšie vyskytuje medzi pubertiakmi a mladistvými vo vekovom rozmedzí zhruba 15 – 25 rokov. Nákaza však nie je limitovaná na konkrétnu vekovú skupinu – ochorieť ňou môžu napríklad aj malé deti.

Príznaky a prejavy mononukleózy

Bozkávacou chorobou sa jej teda neprezýva pre nič za nič. V drvivej väčšine sa totiž prenáša slinami, dosť často teda intímnym či úzkym kontaktom, existujú však aj prípady, keď k prenosu došlo aj krvnou transfúziou. Choroba môže prenášať chorý jedinec alebo tzv. prenášač, zdravý nosič vírusu, pretože vírus zostáva v organizme po celý život a môže dôjsť k jeho reaktivácii. Jej ľahká zameniteľnosť je totiž zradná v tom, že vo veľkej miere zdieľa podobné príznaky predovšetkým so streptokokovou angínou. V praxi tak ide predovšetkým o početné bolesti brucha alebo hlavy, svalové bolesti, bolesti v krku, výraznú únavu a horúčky s nadmerným potením. U detí horúčka môže stúpnuť až k 40 stupňom.

 

Už v samotnom priebehu väčšinou tiež nastupuje zväčšenie lymfatických uzlín, pečene aj sleziny. Pridať sa však môžu aj rôzne vyrážky, opuchy viečok, krátkodobé zožltnutie kože či upchaté dýchacie cesty. Ochorenie ustupuje do 2–4 týždňov, ale celková únava a slabosť môže pretrvávať aj niekoľko mesiacov. Inku­bačná doba mononukleózy je 4 dni až 4 týždne od nákazy, ojedinele však môže byť aj úplne bezpríznaková, a to predovšetkým u detí.

 

Ak však vyššie spomínané príznaky vykazujete, alebo máte na mononukleózu podozrenie aj u svojich detí, bezodkladne navštívte svojho lekára.

Diagnostika a liečba

Lekár by vám mal po rozhovore poskytnúť relevantné informácie. V prípade, že podozrenie na mononukleózu bude zjavné aj zo strany lekára, nastáva finálna diagnostika a potvrdenie prostredníctvom pečeňových testov, výteru z krku a odberu krvi. Pokiaľ testy mononukleózu skutočne potvrdia, lekár väčšinou odporučí pokojový režim, pravidelnú konzumáciu vitamínov, ktorú v závislosti od rozsahu symptómov môžu doĺňať antipyretiká na zníženie horúčky, prípadne obklady na krk.

 

V rozsiahlejších prípadoch však tiež môže pristúpiť ku kortikoidom, ak sa dostavia výrazné problémy s opuchnutým krkom, presnejšie s prehĺtaním či dýchaním. V hre sú výnimočne aj antibiotiká, pokiaľ ide o bakteriálnu superinfekciu, hoci sa bežne pri liečbe mononukleózy pre jej vírusový pôvod normálne nepoužívajú. Všeobecne sa dĺžka úplnej liečby odhaduje v rozmedzí niekoľkých mesiacov, v niektorých prípadoch môže trvať až pol roka.

Pilulka odborník Bc. Marie Siatka hovorí:

„Infekčná mononukleóza je u nás pomerne častým ochorením. Niekedy sa môže objaviť bezpríznakovo a odhalí sa až v budúcnosti z krvných testov. V mnohých prípadoch sa zamieňa so streptokokovou infekciou, ale neodpovedá na antibiotickú liečbu. 

 

Infekčná mononukleóza sa prezýva choroba z bozkávania, je to z dôvodu najčastejšieho prenosu slinami. To však nemusí znamenať len z bozkávania, ale môže sa prenášať po zdieľaní jedla, jednej flašky na pitie či fajčenia z jednej cigarety. Ide o závažné ochorenie a je dôležitá jeho dôkladná liečba s následným odpočinkom.“

 

Mononukleóza a jej riziká

Za predpokladu, keď má ochorenie rozsiahlejší charakter a príznaky neustupujú ani pri predpísanej liečbe, môže dôjsť aj k hospitalizá­cii. Najčastej­šou komplikáciou je obštrukcia dýchacích ciest, môžu byť aj komplikácie hematologické, neurologické a ruptúra sleziny.


Napriek tomu, že sa mononukleóza na prvý pohľad nemusí javiť ako závažné ochorenie, netreba ju podceňovať. Pri zanedbanej či „prechodenej” chorobe je veľkým rizikom prechod k iným, závažnejším zdravotným komplikáciám či infekciám – celkovému zoslabeniu imunitného systému či výrazným problémom so slezinou, ktorá sa spolu s pečeňou, ocitá tvárou v tvár s mononukleózou v prvej línii. Lekári preto popri predpísanej liečbe, väčšinou preto môžu odporučiť takzvanú pečeňovú diétu.

Pečeňová diéta

K tomuto kroku sa pristupuje prevažne s cieľom zefek­tívniť proces celej liečby, aby sa telo lepšie a rýchlejšie zregenerovalo. Ide vo veľkej miere o obmedzenie či celkové vynechanie potravín, ktoré môžu pečeň všeobecne zamestnávať nad svoj rámec, ide teda o tučnú a vyprážanú stravu, aromatické omáčky (kečupy, horčicu a iné), údeniny či konzervované potraviny. V tejto súvislosti je však najzásadnejšou vecou kompletná absencia alkoholu, a to minimálne na pol roka.

 

Pomyselnou alfou a omegou je dostatočná hydratácia. Všeobecne sa odporúča príjem aspoň dvoch litrov tekutín denne. Benefitné účinky v tomto ohľade majú predovšetkým čaje na podporu pečene či doplnenie stravy vitamínmi z radu C a B-komplexu. U detí v tomto prípade siahnite po príslušných variantoch, prípadne ich použitie s lekárom skonzultujte. Pokiaľ však chcete dať skôr na rady našich babičiek, môžete tiež siahnuť po cesnaku či napríklad pestreci. Vhodnou alternatívou sú aj rôznorodé výživové doplnky, ktoré tieto extrakty obsahujú.

 

Záver

Mononukleóza je, bohužiaľ, jedným z tých ochorení s nálepkou druhoradosti a ľahkej zameniteľnosti s „bežnými virózami” a ich tendenciou to skrátka, ľudovo povedané, vyležať. Vzhľadom na povahu celej choroby a komplikácií, ktoré ju môžu sprevádzať, je preto vhodné zabudnúť na samoliečbu. Pokiaľ máte akékoľvek podozrenie na mononukleózu ako u seba, tak u vašich detí, čo najskôr navštívte svojho lekára – ten totiž stojí na začiatku úspešnej liečby.

 

Tento článok berte iba ako informatívny. V žiadnom prípade neslúži ako plnohodnotná náhrada lekárskej či lekárnickej konzultácie.

Autor článku

Bc. Marie Siatka

Vyštudovala som odbor Ochrany verejného zdravia na Lekárskej fakulte Ostravskej univerzity. Témy zdravia a prevencie sú mi veľmi blízke. V súčasnosti pracujem v zdravotnom ústave na oddelení mikrobiológie vôd, potravín a predmetov bežného užívania. S manželom máme masérsky salón, kde sa venujeme nielen uvoľňovaniu svalov, ale aj komplexnej regenerácii tela a mysle. Vo svojom voľnom čase rada cestujem, chodím po horách alebo sa venujem joge.

Všetky články od autora

Spýtajte sa lekárnika

Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.