Kortizol: stresový hormón
Čo je to vlastne kortizol? Je to kľúčový hormón, ktorý zohráva nezastupiteľnú úlohu v mnohých procesoch v našom tele. Kortizol, ktorý sa často označuje ako „stresový hormón“, je v skutočnosti oveľa viac než len ukazovateľ stresu. Tento článok vám poskytne komplexný pohľad na kortizol, od jeho základnej definície cez rôzne funkcie a účinky na organizmus až po možnosti liečby a riadenia jeho hladiny. Pripravte sa na objavovanie fascinujúceho sveta kortizolu, ktorý ovplyvňuje takmer každý aspekt vášho zdravia a pohody.
Čo je kortizol?
Kortizol, niekedy nazývaný hydrokortizón, je steroidný hormón, ktorý zohráva dôležitú úlohu v rôznych telesných funkciách a je produkovaný kôrou nadobličiek. Kortizol treba chápať nielen ako stresový hormón, ale aj ako kľúčovú zložku mnohých fyziologických procesov.
Z chemického hľadiska je kortizol klasifikovaný ako glukokortikoid, čo znamená, že je súčasťou širšej skupiny steroidných hormónov, ktoré ovplyvňujú metabolizmus glukózy a majú protizápalové účinky. Jeho produkcia je regulovaná adrenokortikotropným hormónom (ACTH) z adenohypofýzy. Je nevyhnutný pre množstvo životne dôležitých funkcií, ako je regulácia metabolizmu živín – sacharidov, tukov a bielkovín, udržiavanie hladiny glukózy v krvi, ovplyvňovanie imunitného systému a pomoc pri reakcii na stres. Jeho hladina sa počas dňa prirodzene mení, pričom najvyššia je ráno a počas dňa postupne klesá.
Funkcia kortizolu
Kortizol má v tele širokú škálu funkcií, ktoré sú nevyhnutné na udržanie zdravia a homeostázy. Medzi hlavné funkcie kortizolu patria:
Metabolická regulácia:
Kortizol pomáha kontrolovať, ako telo využíva sacharidy, tuky a bielkoviny. Jeho úlohou je udržiavať stabilnú hladinu glukózy v krvi a podieľať sa na energetickej rovnováhe organizmu. Keď však máte veľa kortizolu, môže to spôsobiť vyššiu hladinu glukózy v krvi, čo môže viesť k diabetu 2. typu.
Regulácia imunitného systému:
Kortizol ako protizápalový hormón má schopnosť tlmiť imunitné reakcie, čo je dôležité pre prevenciu nadmerných zápalov a autoimunitných reakcií. To je však kontraproduktívne, ak je hladina kortizolu dlhodobo zvýšená.
Reakcia na stres:
Kortizol je kľúčovým hráčom v reakcii organizmu na stres. Jeho hladina sa zvyšuje v reakcii na stres, čo pomáha telu rýchlo reagovať na náročné situácie.
Regulácia krvného tlaku:
Má významný vplyv na udržiavanie krvného tlaku v normálnych medziach, čo je nevyhnutné pre správne fungovanie kardiovaskulárneho systému.
Tieto vlastnosti ukazujú, že kortizol nie je len „stresový hormón“, ale zohráva oveľa komplexnejšiu a diferencovanejšiu úlohu pri udržiavaní zdravia a rovnováhy v tele.
Čo robí kortizol s vaším telom?
Kortizol má významný vplyv na rôzne telesné funkcie. Jeho vplyv je široký a mnohostranný:
Metabolizmus:
Kortizol reguluje využitie glukózy, tukov a bielkovín. Pomáha uvoľňovať energiu v stresových situáciách tým, že zvyšuje produkciu glukózy a štiepi tuky.
Imunitný systém:
Pôsobí protizápalovo, čo je užitočné pri kontrole zápalových reakcií. Na druhej strane môže zvyšovať náchylnosť na infekcie.
Krvný tlak a kardiovaskulárne funkcie:
Kortizol zohráva úlohu pri regulácii krvného tlaku a podporuje zdravie kardiovaskulárneho systému.
Pilulka odborník Bc. Marie Siatka hovorí:
„Kortizol je hormón patriaci do skupiny glukokortikoidov, produkuje sa v kôre nadobličiek a z nej sa uvoľňuje do krvného obehu. Často sa označuje ako stresový hormón, pretože sa podieľa na reakcii organizmu počas stresových reakcií a pomáha telu vyrovnať sa s nimi. Podieľa sa aj na metabolizme sacharidov, bielkovín a tukov, má protizápalové účinky a ovplyvňuje krvný tlak. Zvýšená hladina kortizolu sa spája s Crohnovou chorobou, Cushingovou chorobou, obezitou, zvýšeným stresom atď. Prirodzene zvýšené hladiny kortizolu sa vyskytujú v tehotenstve alebo pri liečbe estrogénmi. Nízke hladiny kortizolu môžu poukazovať na celkovú hypofunkciu nadobličiek, poruchu metabolickej dráhy biosyntézy kortizolu, Addisonovu chorobu a pod.“
Nerovnováha kortizolu
Nerovnováha hladiny kortizolu môže mať vážne zdravotné následky. Ide najmä o hyperkortizolizmus (vysoká hladina kortizolu) a hypokortizolizmus (nízka hladina kortizolu) a ich účinky na organizmus.
Hyperkortizolizmus, známy aj ako Cushingov syndróm, môže viesť k rôznym príznakom, ako sú obezita, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina glukózy v krvi, oslabenie kostí a psychické zmeny. Tento stav môže byť spôsobený dlhodobým nadmerným užívaním kortikosteroidov alebo nádorov, ktoré zvyšujú produkciu kortizolu.
Zvýšená hladina kortizolu sa vyskytuje aj pri popáleninách, Crohnovej chorobe, vysokom strese, akútnej pankreatitíde alebo schizofrénii. Prirodzene vyššia hladina kortizolu sa vyskytuje počas tehotenstva (v 3. trimestri môže byť hladina až 2,5-krát vyššia).
Na druhej strane hypokortizolizmus, ktorý sa často spája s Addisonovou chorobou, sa prejavuje únavou, nízkym krvným tlakom, úbytkom hmotnosti a chuťou na slané jedlá. Tento stav je spôsobený nedostatočnou produkciou kortizolu nadobličkami.
Diagnostika a liečba týchto stavov si vyžaduje starostlivý lekársky dohľad vrátane laboratórnych vyšetrení a prispôsobenia liečby individuálnym potrebám pacienta. Správna diagnóza a liečba môžu výrazne zlepšiť kvalitu života postihnutých osôb.
Diagnostika a testovanie
Správna diagnostika hladiny kortizolu je kľúčom k identifikácii a liečbe porúch spojených s týmto hormónom. Existujú rôzne testovacie metódy, ktoré lekári používajú na meranie hladiny kortizolu.
- Krvné testy: Bežne používaná metóda na meranie hladiny kortizolu v krvi. Môžu odhaliť nadmernú alebo nedostatočnú hladinu.
- Test zo slín: Meria hladinu voľného kortizolu v slinách, zvyčajne ráno alebo večer.
- Test z moče: Zaznamenáva množstvo vylúčeného kortizolu počas 24 hodín. Poskytujú prehľad o dennej produkcii kortizolu.
Podľa týchto testov môžu lekári vykonať aj ďalšie testy na určenie príčiny abnormálnych hladín kortizolu, napríklad zobrazovacie testy nadobličiek a hypofýzy. V niektorých prípadoch môže byť potrebné vykonať dynamický test na sledovanie toho, ako telo reaguje na určité podnety alebo lieky, ktoré ovplyvňujú hladinu kortizolu.
Fakty a zaujímavosti
Kortizol je obklopený mnohými zaujímavosťami a faktami:
- Ranný vrchol: Kortizol má prirodzený denný rytmus, pričom najvyššie hladiny sú ráno. Tento „ranný vrchol“ vám pomáha prebudiť sa a pripraviť sa na ďalší deň. Ak pijete kávu, počkajte aspoň hodinu po prebudení, aby účinky kofeínu na kortizol nenarušili jeho už aj tak vysoké ranné hladiny a aby ste neboli príliš vystresovaní.
- Reakcia na stres: Kortizol je kľúčovým hráčom v reakcii organizmu na stres. Zvyšuje sa nielen počas fyzického, ale aj psychického stresu, čím pomáha telu rýchlo reagovať na náročné situácie. Vďaka nemu ste v strehu a vaše telo sa v tom čase nezaoberá nepodstatnými procesmi, ako je napríklad trávenie.
- Krátkodobý vs. dlhodobý stres: Kým krátkodobé zvýšenie hladiny kortizolu môže byť pre organizmus prospešné, dlhodobo vysoká hladina môže viesť k mnohým zdravotným problémom.
- Vplyv na pamäť: Kortizol ovplyvňuje niektoré aspekty pamäti. Kým krátkodobé zvýšenie môže zlepšiť pamäť, dlhodobé vysoké hladiny môžu zhoršiť pamäťové funkcie.
- Zvýšenie a zníženie hladiny kortizolu: Kortizol zvyšuje kofeín, stresové reakcie, nedostatok spánku a náročné cvičenie. Jeho hladinu možno znížiť pravidelným spánkom, zdravou stravou bohatou na potraviny s nízkym glykemickým indexom (menej spracované a menej sladké potraviny), trávením času s blízkymi a otužovaním.
Záver
Kortizol, známy ako „stresový hormón“, je nevyhnutný pre mnohé telesné funkcie vrátane metabolizmu, imunitných reakcií a reakcií na stres. Jeho nerovnováha môže viesť k zdravotným problémom, ako je Cushingov syndróm alebo Addisonova choroba. Účinná diagnostika a liečba spolu s vhodným životným štýlom a technikami zvládania stresu sú kľúčom k udržaniu optimálnej hladiny kortizolu a celkového zdravia.
Zdroje
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0899900700004226
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/030698779190212H?via%3Dihub
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0031938414006684
https://www.nzip.cz/rejstrikovy-pojem/1999
Autor článku
Bc. Marie Siatka
Vyštudovala som odbor Ochrany verejného zdravia na Lekárskej fakulte Ostravskej univerzity. Témy zdravia a prevencie sú mi veľmi blízke. V súčasnosti pracujem v zdravotnom ústave na oddelení mikrobiológie vôd, potravín a predmetov bežného užívania. S manželom máme masérsky salón, kde sa venujeme nielen uvoľňovaniu svalov, ale aj komplexnej regenerácii tela a mysle. Vo svojom voľnom čase rada cestujem, chodím po horách alebo sa venujem joge.
Spýtajte sa lekárnika
Odborné rady a odpovede na vaše otázky, a to z pohodlia vášho domova.
