Zápal pažeráka (ezofagitída): príčiny, príznaky a liečba

Infekcia pažeráka (odborne ezofagitída) je rôznorodá skupina ochorení, ktoré sa líšia príčinou. Najčastejšie sa jedná o refluxnú ezofagitídu, ktorá je následkom častého pálenia žalude. Vykazuje sa najmä bolesťou pri jedle, celkovou nevoľnosťou a stratou chuti do jedla. Niektoré zápaly môžu byť prakticky bez príznakov, iné môžu byť závažné a môžu ohroziť život postihnutého. Existujú však aj iné príčiny zápalu pažeráka, ktoré budeme podrobne skúmať v tomto článku, ako aj diagnostické postupy, liečbu a účinnú prevenciu ezofagitídy.

Pažerák, odborne nazývaný esophagus, sa nachádza takmer na začiatku tráviaceho systému. Hlavnou funkciou pažeráku je presunúť kĺb smerom k žalúdku. Strieka sa posúva v peristaltickom vlne, ktorá je umožnená postupným stlačením a uvoľnením svalstva žalúdka okolo strieka. Je dlhý asi 25 centimetrov a žuvacie jedlo sa cez neho prepichne za pár sekúnd. Tento trubicovitý orgán sa pri príjme potravy roztiahne podľa potreby, jeho priemer sa pohybuje v rozmedzí od 1,5 do 3 centimetrov.

Na svojom spodnom konci je pažerák zakončený svalovým zvieračom, ktorý zabraňuje tomu, aby sa natrávená potrava vracala zo žalúdka späť hore. Problém nastáva najmä vtedy, keď tento spodný zvierač funguje nedostatočne a prepúšťa kyslé obsahy žalúdka do pažeráka.

Existuje celá škála faktorov, ktoré môžu spôsobiť zápal pažeráka. Najčastejšou je zrejme refluxná choroba, keď sa kyslé žalúdočné zložky vracajú do pažeráka a poškodzujú jeho sliznicu. Okrem toho sa relatívne často vyskytujú niektoré infekčné zápaly pažeráka, ktoré môžu byť spôsobené vírusmi (napr. cytomegalovírus, papilomavírus, herpesvírus) alebo kvasinkami. Zápal pažeráka je tiež spôsobený požitím niektorých agresívnych tekutín, ako sú kyseliny a lúhy. Medzi menej časté príčiny patrí tzv. alergická (eozinofilná) ezofagitída.

Úplne najčastejšou príčinou zapálenia pažeráka je gastroezofageálny reflux. V trochu ľudskejšej reči je to v podstate to, čo všetci poznáme ako horúčku pálenie záhy (jeden z sprievodných príznakov). Kyslý obsah žalúdka sa tu z rôznych dôvodov navracia späť do pažeráka, ktorý na to však vôbec nie je stavaný. V nejakej podobe sa s takýmto refluxom stretne občas každý z nás, skôr tu ide o mieru. Pokiaľ kyseliny dráždia pažerák často a dlhodobo, potom je to už refluxná choroba pažeráka, ktorá okrem iného spôsobuje zápal.

Iné príčiny zápalu pažeráka sú už oveľa menej časté. Napríklad niektoré lieky proti bolesti a zápalu (aspirín, ibuprofen a iné), niektoré antibiotiká, chlorid draselný, niektoré chemoterapeutické lieky, bisfosfonáty na liečbu osteoporózy môžu spôsobiť ezofagitíd – pri týchto liekoch sa odporúča, aby ste sa 30 minút po užití nepokývali! Viete, ako je na obale liekov vždy napísané „zapite dostatočným množstvom vody“? Presne toto je ten dôvod. Bez zapitia totiž môžu v pažeráku zostávať ich zvyšky a dráždiť pažerák. Rovnako nie je vhodné lieky užívať v ľahu a ani si po nich hneď ľahať.

Problémové je pochopiteľne aj prehltnutie nebezpečných chemikálií, čo hrozí najmä u malých detí.Vypitá tekutina vážne poškodí dutinu ústnej dutiny, hltanu a pažeráka (s vznikom zápalu pažeráka odborne označovaného ako korózna ezofagitída). Krátko po vypití sa objaví prudká bolesť, ktorá sa zhoršuje pri prehĺtaní. Okrem toho sa môže vyskytnúť zvracanie krvi. Tekutina sa môže dostať aj do dýchacích ciest a môže spôsobiť dušnosť a kašľanie krvi. Po vypití potravy sa nesmie vyvolať zvracanie – návrat späť a riziko ďalšieho spálenia a možnosť vdýchnutia.

Z hľadiska lekárskych zákrokov môže mať neblahý vplyv na pažerák aj rádioterapia či zavedenie „hadičky“.

Prakticky len u ľudí s oslabenou imunitou môže nastať zápal pažeráka spôsobený infekciou. Bak­teriálna, vírusová alebo plesňová infekcia tkaniva vaječníka môže spôsobiť zápal. Infekčná ezofagitída je pomerne zriedkavá a najčastejšie sa vyskytuje u ľudí s nedostatočnou funkciou imunitného systému, ako sú ľudia s HIV/ AIDS alebo rakovinou, prípadne u pacientov s cukrovkou. Infekčná ezofagitída je treťou najčastejšou príčinou ochorenia žalúdka po refluxnej chorobě žalúdka a eosinophilickej ezofagitíde. Najčastejšou je kandidóza (candida albicans), ktorá predstavuje približne 88% všetkých infekčných ezofagitidov.

Spravidla ide o hubovú infekciu (kvasinka candida), môže to však byť aj vírus (ľudský papilomavírus, herpes vírus a cytomegalovírus). Rizikovým faktorom sú teda všetky choroby a spôsoby liečby, ktoré výrazne oslabujú imunitný systém, ako je cukrovka, rakovina, AIDS či chemoterapia.

Zvláštnym prípadom je aj alergická ezofagitída spôsobená potravinovou alergiou. Príčina vzniku eosinophilicnej ezofagitídy nie je úplne jasne skúmaná. Infekcia žlčníkovej sliznice sa vyskytuje a pravdepodobné príčiny môžu byť vplyvy prostredia (prach, zvieratá, plesne, roztoče) alebo potraviny (mliečne výrobky, sója, pšenica, vajcia).

Niektoré zápaly môžu byť prakticky bez príznakov, iné sa môžu prejaviť bolesťou v hrudníku, ťažkosťami pri prehĺtaní alebo dokonca bolesťou pri prehĺtaní. U infekčných zápalov žalúdka sa zvyčajne vyskytuje zvýšená teplota. Veľmi dramatický je stav ťažkého zápalu pri škrtení dutiny, ktorý sa prejavuje prudkou bolesťou a niekedy aj zvracaním krvi. Najzávažnejším akútnym následkom je život ohrozujúca ruptura žľazy.

Zápal pažeráka narúša veľa procesov prijímania potravy. Typické je pálenie záhy. Môžeme pociťovať bolesť pri prehĺtaní a prechode potravy pažerákom – tá sa typicky objaví za hrudnou kosťou. Niekedy sa môže potrava v pažeráku aj zaseknúť. Symptómy môže sprevádzať strata chuti do jedla, nevoľnosť, zvracanie, kašeľ a tiež vredy.

Lekárskym odborníkom na pažerák a celý zažívací trakt je gastroenterológ. Záleží od typu zápalu, čím je spôsobený, ale všeobecne povedané je pre diagnózu najdôležitejšia endoskopia (tj gastroskopia), pri ktorej si lekár prezrie sliznicu pažeráka, môže vidieť zápalové zmeny na vlastné oči a navyše môže odobrať vzorky na histologické, alebo mikrobiologické vyšetrenie. Niekedy sa môže využiť aj röntgen pri podozrení na problém anatomického charakteru.

K chronickým komplikáciám zápalov jajnika patrí vznik postinflamatívnej jazvy v jajniku a vznik tzv. Barrettov stehenný žľab (pri refluxnej chorobe). To vedie k problémom s prehĺtaním a podvýžive. Priamo v pažeráku sa tiež môžu následkom zápalov tvoriť vredy. V zriedkavých prípadoch môžu neliečené vredy viesť až k pretrhnutiu pažeráka a nebezpečnej sepse. Pri ošetrení žalúdka môže byť po niekoľkých rokoch spôsobené nielen zrážky, ale aj rakovina pažeráka.

Relatívne častou komplikáciou je Barretov syndróm, známy tiež ako Barretov pažerák. Zápalnica je podráždená a spôsobuje zápal. Ako obranná (ale aj napriek tomu nežiaduca) reakcia sa môže časom uplatniť zmena sliznice vaječníka. Začína sa transformovať do sliznice podobnej stravnej sliznici. Je to zrejme spôsobené tým, že táto sliznica je odolnejšia voči žalúdočnej tekutine. Barretov pažerák inak nemá žiadne zvláštne symptómy, preto často zostáva neodhalený. Výrazne však zvyšuje riziko rakoviny pažeráka, v podstate je jej priamym predchodcom. Frekvenciu Barretovho pažeráka v populácii možno len približne odhadovať, podľa rôznych štúdií postihuje 10 až 25 % osôb s refluxnou chorobou pažeráka. Je však potrebné zdôrazniť, že už sa vyskytnuté zmeny sliznice sú nevratné a pacienti s existujúcim Barrettovým žilou by mali byť pravidelne sledovaní. V prípade, že sa v ložisku Barrettovej žľazy nájdu zmeny s vyšším rizikom nádorovej reversie, je potrebné odstrániť sliznicu.

Liečba ezofagitídy závisí od základnej príčiny a od toho, ako veľmi je poškodené tkanivo obklopujúce žalúdok. Ak sa nelieči, ezofagitída môže poškodiť túto vrstvu a narušiť jej funkciu, ktorou je presun jedla a tekutín z úst do žalúdka. Keďže je zápal väčšinou spôsobený častým refluxom (pálenie záhy), treba primárne riešiť páve tento problém. Základom liečby je zníženie agresivity kyslých štiav a predovšetkým zamedzenie ďalším refluxom. Podávajú sa na to lieky – antacidá, H2-blokátory a inhibítory protónovej pumpy – tie však samy o sebe neriešia príčinu.

Vyžaduje sa reštriktívna diéta a prípadne aj osvojenie niektorých návykov. Obmedzujú sa najmä tučné a korenené jedlá, cibuľa, cesnak, čerstvé pečivo, kyslé potraviny a nápoje, alkohol, čokoláda, kvasinky, peppermint, skrátka všetko, čo by mohlo zaťažovať tráviaci trakt (je potrebné zistiť, čo spôsobuje problémy, a obmedziť ich konzumáciu). Po jedle je nutné zotrvať nejaký čas vo vzpriamenej polohe, vyvarovať sa zdvíhaniu ťažkých vecí a prípadne aj spávať v zdvihnutej polohe – hlava položená alebo zdvihnutý komplet čelo postele. Pokiaľ zmena životosprávy nestačí, pristupuje sa k chirurgickému zákroku. Ten môže mať podobu klasického otvoreného rezu, pokiaľ možno používa sa menej invazívna laparoskopia.

V prípade iných príčin zápalu môže byť liečba zásadne odlišná. V prípade potravinových alergií sa vykonáva alergologické testovanie, eliminácia diéty, ako aj farmakologická liečba (IPP, kortikoidy). Podstúpte vyšetrenie u alergológa, ktorý odhalí prípadné skryté alergie. Zápaly pažerákov spôsobené infekciou sa liečia farmakologicky, a to v závislosti od kvasinkovej alebo vírusovej príčiny.

Zápalu pažeráka sa dá veľmi často predísť zmenou životosprávy. Ide najmä o stravu a zvyky, ktoré spôsobujú pálenie záhy. V prvom rade ide najmä o obmedzenie alkoholu a fajčenia. Jedálny lístok nemusí nutne podstupovať nejaké razantné zmeny, ide predovšetkým o obmedzenie tučných, vyprážaných a silne korenených jedál. Problémové môžu byť pre niektorých jedincov aj citrusové plody, cibuľa, cesnak, čokoláda a nápoje s kofeínom. Je teda vhodné pozorne sledovať reakcie vlastného tela po každom jedle a odteraz sa už vyvarovať páleniu záhy.

Vhodné je jesť menšie porcie, zato však častejšie, než sa nárazovo prejedať. Predovšetkým dbáme na to, aby sme nechodili spať s plným žalúdkom, pretože vtedy najľahšie dochádza k páleniu záhy. Posledné ľahšie večerné jedlo by sme mali mať aspoň tri hodiny pred spaním.

‌U osôb s refluxívnou chorobou pažeráka (časté pálenie záhy) alebo s odhaleným Barretovým pažerákom je zodpovedné dodržiavať pravidelné lekárske kontroly. Sleduje sa pri nich prípadné zhoršovanie zdravotného stavu a predovšetkým potenciálny výskyt rakoviny pažeráka. Pri jej skorom odhalení je tu vysoká šanca na úspešné vyliečenie.

Pažerák sa na prvý pohľad zdá byť takým obyčajným orgánom, ktorým „len“ prechádza jedlo a nápoje. Má však v našom tele podstatný význam a jeho zdravie rozhodne nie je samozrejmosťou. Najväčším rizikom je preň časté pálenie záhy, ktoré je v našej spoločnosti veľmi časté. Zápal pažeráka je spravidla prvým varovným signálom, že treba trochu poupraviť životosprávu. Prevencia je tu totiž oveľa účinnejšia ako liečivá proti páleniu záhy, ktoré nemôžu byť dlhodobým riešením.

https://www.ma­yoclinic.org/di­seases-conditions/esop­hagitis/symptoms-causes/syc-20361224

https://www.he­althline.com/he­alth/esophagi­tis

https://my.cle­velandclinic.or­g/health/dise­ases/10138-esophagitis

https://www.web­md.com/digesti­ve-disorders/esop­hagitis

https://www.me­dicinapropraxi­.cz/pdfs/med/2022/03/10­.pdf

https://www.i­kem.cz/cs/tran­splantcentrum/kli­nika-hepatogastroen­terologie/o-nas/jaka-vysetreni-poskytujeme/24ho­dinova-ph-metrie/a-1586/

https://www.in­ternimedicina­.cz/pdfs/int/2015/04/08­.pdf

https://medli­neplus.gov/eo­sinophilicesop­hagitis.html