Vitamín K nie je len jediná látka. Existuje hneď niekoľko jeho foriem. V základe môžeme vitamín K rozdeliť na tri skupiny:

• K1 (fylochinón): Je produkovaný rastlinami a do tela ho dostávame predovšetkým konzumáciou listovej zeleniny. Obsahuje ho napríklad špenát, kel, brokolica, kapusta, pažítka, petržlen a rôzne druhy šalátu.
• K2 (menachinón): Je produkovaný predovšetkým baktériami v tenkom čreve a kvasnými baktériami pri fermentácii. Bohaté sú na neho teda potraviny ako populárna japonská kimchi alebo natto, ale aj naša kvasená kapusta. Vitamín K2 sa tiež nachádza v červenom mäse a vnútornostiach a v mliečnych výrobkoch.
• K3 (menadión): Synteticky vyrábaná forma vitamínu K. V Českej republike je ho zakázané používať do ľudských doplnkov stravy kvôli zdravotným rizikám a možným vedľajším účinkom. Bežne predajný je pre hospodárske zvieratá.

Pre ľudské telo je najviac biologicky dostupnou formou vitamín K2. Telo ho ľahko prijíma a zároveň má schopnosť ho maximálne využiť. Ale aby to nebolo príliš jednoduché, existujú aj rôzne formy vitamínu K, ktoré sa svojou biologickou dostupnosťou odlišujú. Tieto poddruhy sa označujú MK a číslovkou. Najčastejšie zastúpený v našom tele je MK-4. Avšak ten je len málo využiteľný, pretože sa rýchlejšie rozpadá a tým pádom sa uvoľňuje do tela po kratší čas. V doplnkoch stravy by sme preto mali hľadať vyššie čísla. Pri suplementácii sa najčastejšie z vyššej rady používa vitamín K2 MK-7.

Každý z typov vitamínu K má mierne odlišnú funkciu. Zatiaľ čo vitamín K1 hrá dôležitú úlohu pri zrážanlivosti krvi, K2 je zase dôležitý pre zdravie kostí, zubov, ale aj ciev. Dokáže totiž prevádzať vápnik z mäkkých tkanív, kde je nežiaduci, do pevných štruktúr, kde naopak prítomnosť vápniku pomôže k ich spevneniu. K2 tiež interaguje s vitamínom D a skvele sa s ním dopĺňa. Práve vitamínu D uvoľňuje vápnik z tráviaceho traktu do krvného riečišťa, odkiaľ ho potom vitamín K2 „vychytáva “.  Možno teda povedať, že sa tieto vitamíny na svoju prácu potrebujú navzájom v optimálnom a vyváženom množstve. Vďaka ich nezastupiteľnej spolupráci sa D a K2 predávajú často spoločne ako jeden doplnok stravy.

Vitamínu K1 v potravinách prijímame až desaťkrát viac ako vitamínu K2. Až na úplne výnimočné prípady ho nie je potrebné dopĺňať a jeho nedostatok je naozaj vzácny. Naopak, vitamín K2 v typickej strave v našich podmienkach získava v dostatočnom množstve len malá časť ľudí. Hoci tiež nie je bežné, že by sme trpeli jeho extrémnym nedostatkom, aj trvalo znížená hladina môže viesť k zvýšenému riziku vzniku niektorých zdravotných problémov.

Za vznikom extrémneho nedostatku vitamínu K môžu stáť niektoré ochorenia pečene a tráviaceho ústrojenstva, kvôli ktorým potom nie je telo schopné tento vitamín vstrebávať. Neschopnosť prijímania vitamínu K tiež môže byť spojená s dlhodobým užívaním niektorých liekov.

Optimálny odporúčaný príjem je pre mužov 120 mcg a pre ženy 90 mcg. V čase tehotenstva je vhodné k tejto dávke pripočítať ešte 75 až 90 mcg.

Nedostatok vitamínu K1:

Ako už viete, jednou z hlavných úloh vitamínu K1 je podieľať sa na zrážaní krvi. Bez jeho dostatočného množstva by naše telo nebolo schopné vytvoriť dôležité koagulačné (krve-zrážanlivé) prvky, čo by viedlo k problémom so samovoľným krvácaním a s problematickým hojením rán.

Nízku hladinu všeobecne mávajú novonarodené deti. Preto sa krátko po pôrode vitamín K podáva, aby sa predišlo problémom s krvácaním napríklad z pupočného pahýľa.

Nedostatok vitamínu K2:

Ďalšou funkciou vitamínu K je regulácia minerálnych hladín v kostiach a cievach. S touto schopnosťou je spájaná predovšetkým forma K2. Pri dlhodobom nedostatku vitamínu K2 hrozí usadzovanie minerálov v mäkkých tkanivách, ktoré tu môžu spôsobiť kardiovaskulárne problémy, ako aj nedostatočné minerálne zásobovanie kostí, ktoré majú tým pádom zvýšenú tendenciu k rednutiu (osteoporóza). Absencia vitamínu K2 v tele ohrozuje najmä osoby, ktoré už oslabením kostí trpia, a potom aj deti vo vývoji, ktoré potrebujú „minerálny materiál“ na výstavbu kostnej hmoty počas rastu. Zlé zásobenie pevných štruktúr sa môže prejaviť nielen na kostiach, ale aj na stave zubov.

Vitamín K (rovnako ako vitamín D, s ktorým sa často predáva v doplnkoch stravy dohromady) je rozpustný v tukoch, nie vo vode. To znamená, že ho telo pri nadbytku ukladá a nevylúči ho močom. Aj napriek tomu, že je vitamín K nevyhnutný pre normálnu funkciu tela, nadmerný príjem má vedľajšie účinky a negatívne dopady na zdravie. Dobrou správou ale je, že bežnou a vyváženou stravou prebytku vitamínu K obvykle nie je možné dosiahnuť. Prijaté množstvo by ste si mali strážiť len pri užívaní doplnkov stravy a neprekračovať stanovenú dávku.

Prebytok vitamínu K môže mať negatívny dopad na pečeň, čo je orgán, ktorý hrá kľúčovú úlohu pri metabolizácii vitamínu K. Toxicita však hrozí až pri abnormálnych dávkach. Niektorí ľudia tiež môžu reagovať na zvýšené množstvo vitamínu K v tele tráviacimi ťažkosťami, ako sú hnačky alebo nevoľnosť.

Nadbytok vitamínu K môže spôsobiť príliš rýchle zrážanie krvi, čo zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín. Vyššie množstvo je tiež problematické u ľudí užívajúcich niektoré lieky na riedenie krvi – warfarín a iné antikoagulačné prostriedky, ktoré sa nasadzujú napríklad pri liečbe trombózy. V takých prípadoch môže lekár dokonca odporučiť nielen vysadenie doplnkov stravy, ale aj obmedziť príjem väčšieho množstva listovej zeleniny.

Záver

Vitamín K je nevyhnutný pre naše zdravie a má zásadný vplyv na zrážanlivosť krvi a stav kostí a ciev. Jeho nedostatok ale aj prebytok v tele nám škodí. Obvykle však majú ľudia vitamínu K nedostatok, najmä jeho formy K2, ktorú možno efektívne dodávať doplnkami stravy. Nikdy by ste však nemali prekračovať odporúčanú dennú dávku a v prípade užívania liekov, ktoré by mohli s vitamínom K reagovať (napr. na riedenie krvi), konzultuje jeho podávanie s lekárom.

Zdroje

https://www.e­mimino.cz/ency­klopedie/vata­min-k-kanavit/

https://cs.wi­kipedia.org/wi­ki/Vitam%C3%AD­n_K

https://www.mou­ntsinai.org/he­alth-library/supple­ment/vitamin-k

https://medli­neplus.gov/en­cy/article/002407­.htm