Krvné skupiny, fascinujúce aspekty nášho organizmu, sú definované prítomnosťou alebo absenciou antigénov na povrchu červených krviniek. Podľa antigénov telo rozoznáva, ktoré bunky sú nám vlastné a ktoré sú cudzie. Keď imunitný systém rozpozná cudzie antigény, spustí imunitnú reakciu s cieľom ich zničiť. Preto je dôležité, aby pacient dostával vždy krv, ktorá zodpovedá antigénom darcu. História objavu tohto systému siaha až do 20. storočia, kedy pochopenie a popísanie krvných skupín zlepšilo transfúznu medicínu a genetické predispozície. Aké máme krvné skupiny a čo je na nich najzaujímavejšieho? Na to sa v článku spoločne pozrieme.

Zásadným objavom pre podávanie krvných transfúzií sa stal objav krvných skupín rakúskym vedcom Ladsteinerom v roku 1901. Jednalo sa o krvné skupiny, ktoré Ladsteiner pomenoval A, B a C. Český psychiater Ján Janský v roku 1907 popísal štvrtú krvnú skupinu, ktorá obsahovala súčasne znaky A a B. Súbor krvných skupín označil ako I,II,III a IV.

Až od 30. rokov 20. storočia sa ustálila dnešná klasifikácia krvných skupín na systém AB0:

• Skupina A -Jedinci s krvnou skupinou A majú antigén A na povrchu červených krviniek a anti-B protilátky v krvnej plazme
• Skupina B – Osoby s krvnou skupinou B majú antigén B na povrchu červených krviniek a anti-A protilátky v krvnej plazme
• Skupina AB – Ide o vzácnu krvnú skupinu, v ktorej sú prítomné oba antigény A aj B na povrchu červených krviniek a nemajú žiadne protilátky v krvnej plazme 
• Skupina 0 – U ľudí s touto krvnou skupinou sú prítomné protilátky anti-A aj anti-B, ale nemajú žiadne antigénne markery A ani B

Ďalším kľúčovým aspektom je Rh faktor, čo je antigén označený ako RhD. Jeho prítomnosť alebo absencia určuje, či je krvná skupina klasifikovaná ako pozitívna alebo negatívna. 

• Rh pozitívny – Jedinci s Rh pozitívnou krvnou skupinou majú na povrchu červených krviniek prítomný RhD antigén. Taká krv sa potom označuje napríklad ako A pozitívna. 
• Rh negatívny -U týchto jedincov RhD antigén v červených krvinkách nenájdeme. Taká krv sa potom označuje napríklad ako A negatívna. 

Rh faktor je kľúčový v čase tehotenstva, keď konflikt medzi Rh negatívnou matkou a Rh pozitívnym plodom môže vyvolať imunologickú reakciu. V prípade, že sa jedná o prvé tehotenstvo nehrozí bábätku ani matke väčšie riziko. Komplikácie by mohli nastať pri druhom a ďalšom tehotenstve, keď sa počas prvého pôrodu v tele matky vytvorili protilátky. V modernej medicíne toto ale už problémom nebýva. Gynekológ pri prvých odberoch krvi ženy zisťuje krvný faktor, pokiaľ je Rh negatívny, zaznamená to do tehotenského preukazu. Po pôrode sa zisťuje Rh faktor novorodenca, v prípade, že je pozitívny, dostane matka do 72 hodín po pôrode injekciu imunoglobulínu. V súčasnej dobe sa podáva injekcia imunoglobulínu ženám s Rh negatívnym faktorom preventívne v 28. týždni tehotenstva. Počas tehotenstva je úroveň protilátok pozorne sledovaná. Vo väčšine prípadov sa tento problém po narodení bábätka rieši ožarovaním novorodeneckej žltačky.

Stanovenie odbornej klasifikácie krvných skupín je kľúčové pre stanovenie genetických predispozícií a imunologických interakcií, čo zohráva hlavnú úlohu v medicíne a transfúznej praxi. 

Ide o komplexnú oblasť, kde dedičnosť zohráva zásadnú úlohu v určovaní, aký typ krvnej skupiny bude jedinec mať. Genetika krvných skupín súvisí s dvomi hlavnými systémami, AB0 a Rh a je ovplyvnená génmi umiestnenými na chromozómoch. Každý z nás dostane jednu časť genetickej informácie o krvnej skupine od matky a jednu od otca. Pri spojení génov od oboch rodičov, dochádza k vzniku konkrétnej kombinácie krvných skupín.

Niektoré gény sú dominantné, teda silnejšie ako iné. Napríklad gény pre A a B sú silnejšie ako gén pre 0. Ak sa stretne silný gén A alebo B so slabšou 0, výsledná krvná skupina bude A alebo B. Ak dôjde k spojeniu dvoch silných A aj B, výsledná krvná skupina bude AB. Zjednodušene sa dá povedať, že informácie o krvnej skupine môžeme mať po nejakom zo svojich predkov. Pokiaľ má otec krvnú skupinu A a matka B, dieťa môže mať krvnú skupinu 0, ktorá sa prejaví práve až u generácie nášho potomka. Dedičnosť krvných skupín je pomerne zložitá a je ovplyvnená celým radom faktorov.

Gén pre Rh faktor funguje podobne. Prítomnosť génu na chromozóme, určuje či bude jedinec Rh pozitívny alebo Rh negatívny. Keď je teda jeden z rodičov Rh pozitívny a druhý Rh negatívny, dieťa môže mať Rh pozitívnu aj negatívnu skupinu. 

Znalosť dedičnosti krvných skupín je zásadná pre prevenciu možných problémov pri krvných transfúziách alebo počas tehotenstva. Celkovo gény, ktoré určujú našu krvnú skupinu, nám prichádzajú od rodičov a kombináciou týchto génov vzniká jedinečný charakter našej krvi. 

Existujú aj ďalšie systémy krvných skupín, ktoré zahŕňajú rôzne antigény a môžu hrať úlohu pri krvnej transfúzii alebo v tehotenstve. Medzi tieto systémy sa radí napríklad MNS systém alebo Kell systém.

• MNS systém

V MNS systéme sú zásadné antigény M, N, S a s. Ide o bielkoviny a glykoproteíny nachádzajúce sa na povrchu červených krviniek. Zásadným pre určenie je prítomnosť alebo absencia týchto antigénov. Osoby s antigénom M sú označované ako skupina M. Osoby s antigénom N sú označované ako skupina N. Existuje aj podskupina S a s, kde prítomnosť týchto antigénov definuje ďalšie krvné skupiny. MNS systém nehrá kľúčovú úlohu pre klinickú prax toľko, ako systém AB0 alebo Rh faktor, ale môže hrať úlohu pri transplantácii alebo pri komplikáciách počas tehotenstva. 

• Kell systém

Zásadným v tomto systéme sú antigény Kell, ktoré sú tiež umiestnené na povrchu červených krviniek. Tento systém sa prevažne uplatňuje pri krvných transfúziách a počas tehotenstva. Jedinci, ktorí majú antigén Kell sa nazývajú ako Kell pozitívni. Ľudia, ktorí tento antigén nemajú sa nazývajú Kell negatívni. 

Prítomnosť alebo absencia antigénov v Kell systéme môže byť kľúčová pri príprave na transfúziu alebo pri rozdielnosti antigénov medzi matkou a plodom. Podobne ako tomu je v Rh systéme. Celkovo sú ďalšie systémy krvných skupín dôležité pre porozumenie ďalších medicínskych situácií, kedy je potrebné zohľadniť rôzne antigénne kombinácie. 

Pri transfúziách krvi je dôležité posúdiť kompatibilitu medzi darcom a príjemcom. Nesprávne vyhodnotenie môže mať vážne následky a spôsobiť rôzne zdravotné komplikácie.

Nižšie sú kľúčové aspekty, ktoré majú zásadný význam pre posúdenie kompatibility pri transfúzii: 

• Prevencia imunologickej reakcie – pri transfúzii krvi dochádza k prenosu červených krviniek, ktoré obsahujú rôzne antigény. Nesprávna kombinácia spôsobí imunologickú reakciu, čo vedie k závažným zdravotným komplikáciám. 
• AB0 a Rh kompatibilita – tieto dva systémy sú zásadné pre vyhodnotenie krvnej transfúzie. Príjemca dostáva krv od darcu s rovnakým AB0 typom a Rh faktorom. Napríklad, príjemca skupiny A pozitívny dostáva ideálne krv darcu so skupinou A pozitívnou. Za určitých podmienok môže tzv. univerzálny príjemca – človek s krvnou skupinou AB+ prijať aj krv cudzej krvnej skupiny. Jedinec s krvnou skupinou AB má na povrchu červených krviniek antigény A aj B a môže dostať krv krvnej skupiny 0,A,B aj AB.Univerzálny darca – človek s krvnou skupinou 0-, nemá na povrchu žiadne antigény, a preto môže darovať krv aj pacientovi s inou krvnou skupinou. 
• Kell systém – pri opakovaných transfúziách a v tehotenstve sa tiež zohľadňuje Kell systém. 

Riziká a komplikácie transfúzií nesprávnych krvných skupín:

• Hemolýza - pokiaľ by dostal pacient s krvnou skupinou A krv darcu skupiny B, protilátky anti-B by napadli darcove červené krvinky a výsledný rozpad krviniek by pacient neprežil. Z tohto dôvodu je nutné podávať vždy len transfúzie krvi s rovnakou krvnou skupinou.
• Imunologické reakcie -Imunologická reakcia vrátane tvorby protilátok môže spôsobiť horúčku, bolesti kĺbov, nevoľnosť alebo dokonca aj život ohrozujúce komplikácie. 
• Akútne a chronické následky

Starostlivá kontrola krvných skupín je nevyhnutná pred každou transfúziou, aby nedošlo ku komplikáciám, nežiaducim reakciám a zaistila sa bezpečnosť pacienta. 

Spojitosť medzi krvnými skupinami a určitými ochoreniami nie je zatiaľ jednoznačne popísaná. Existuje niekoľko štúdií, ale výskum v tejto oblasti stále prebieha. Výsledky nie sú jednoznačné a štúdie nedosahujú zhodné závery. 

Nižšie sa pozrieme na vzťah krvných skupín s určitými ochoreniami: 

• Kardiovaskulárne ochorenie – niektoré štúdie naznačujú, že ľudia s krvnou skupinou A môžu mať vyššie riziko srdcových ochorení.
• Infekčné ochorenie - určité bakteriálne a vírusové infekcie môžu byť spojené s krvnými skupinami. Napríklad podľa niektorých štúdií osoby s krvnou skupinou A majú vyššie riziko prekonania infekcie spôsobené baktériou Helicobacter pylori. 
• Žaludečný karcinóm – na základe výsledkov určitých štúdií, je krvná skupina A spojená s vyšším výskytom vývoja žalúdočného karcinómu.

Krvná skupina A je teda spojená s vyšším rizikom srdcových ochorení a žalúdočného karcinómu, oproti tomu má nižšie riziko vývoja niektorých typov nádorov. Ľudia s krvnou skupinou B majú vyššie riziko karcinómu hrubého čreva a niektorých srdcových ochorení. Osoby, ktoré majú krvnú skupinu AB sa môžu stretávať s rizikami, ktoré sa týkajú krvných skupín A aj B. Jedinci s krvnou skupinou 0 majú nižšie riziko vývoja srdcových ochorení, ale sú viac ohrození vývojom vredov, prekyslením žalúdka a zápalovým ochorením.  

Je dôležité si uvedomiť, že tieto vzťahy nie sú potvrdené a jednoznačné. Vzťahy medzi krvnými skupinami a ochoreniami môžu byť ovplyvnené celým radom individuálnych faktorov, ako je genetika, životný štýl a ďalšie. Výskum v tejto oblasti stále pokračuje, ale zatiaľ je toho ešte veľa pred nami. 

Teória stravovania podľa krvných skupín vznikla v 80. rokoch 20. storočia. Bola popísaná v knihe amerického lekára Petera D'Adama. Princíp stravovania vychádza z toho, že každá skupina má odlišný metabolizmus spracovania potravín. Opiera sa o fakt, že niektoré potraviny môžu byť pre jednu skupinu červených krviniek prospešné, pre druhú však škodlivé. Pre každú krvnú skupinu vytvoril zoznam vhodných a nevhodných potravín . Cieľom je stravovať sa tak, aby sme mysleli na prevenciu ochorení, ktoré by mohli byť spojené s našou krvnou skupinou a snažili sa tak ochoreniu predchádzať. Táto teória nie je však vedecky podložená a rad odborníkov ju považuje za kontroverznú. 

Prehľad odporúčanej stravy podľa krvných skupín:

• Krvná skupina A - sústredí sa prevažne na vegetariánsku stravu, s dôrazom na čerstvé ovocie, zeleninu a rastlinné bielkoviny. Nežiaduce je mäso, mliečne výrobky a niektoré obilniny.
• Krvná skupina B – jedinci s krvnou skupinou B by mali konzumovať prevažne vyváženú stravu vrátane mäsa, dodržiavať vyváženosť medzi rastlinnými a živočíšnymi produktmi.
• Krvná skupina AB – odporúčanie sa týka rovnakých bodov ako platí pre krvné skupiny A a B. Obmedzujú sa niektoré druhy mäsa a obilnín.
• Krvná skupina 0 – Pre tieto osoby je prospešná strava bohatá na bielkoviny, najmä živočíšneho pôvodu, s obmedzením obilnín a strukovín. 

Mnoho odborníkov považuje túto teóriu za nedostatočne vedecky podloženú. Racionálna strava by mala byť predovšetkým založená na individuálnych potrebách, prostredí, preferenciách a celkovom zdraví. 

Na určenie vlastnej krvnej skupiny sa využíva niekoľko postupov: 

• Laboratórne testy -tieto testy sa vykonávajú odobratím vzorky krvi zo žily. Najčastejšie sa používa metóda známa ako test AB0 a Rh faktora. 
• Domáce testy – test sa vykonáva po odobratí kvapky krvi, ktorú zvládnete odobrať sami v pohodlí domova. Testy sú dostupné online alebo v lekárňach.
• Darcovstvo krvi – súčasťou vyšetrenia býva vykonanie testu na krvnú skupinu. 
• Tehotenstvo - v rámci odberov krvi v tehotenstve môžete zistiť svoju krvnú skupinu.

Znalosť krvnej skupiny je kľúčová pre darovanie krvi alebo počas tehotenstva. V prípade urgentnej transfúzie je rýchly prístup k informáciám o krvnej skupine kľúčový. Nesprávna transfúzia môže mať vážne následky a spôsobiť komplikácie. V tehotenstve je potom zásadná znalosť vlastného Rh faktora. Zistenie krvnej skupiny by malo byť súčasťou základnej informovanosti každého jedinca.

Rozlišujeme niekoľko systémov na klasifikáciu krvných skupín. Najčastejšie využívaný je systém AB0 a Rh faktor. Krvné skupiny rozdeľujeme do 4 skupín, krvná skupina A, B, AB a 0. Rh faktor potom môže byť pozitívny alebo negatívny. Zásadným objavom na podávanie krvných transfúzií sa stal objav krvných skupín rakúskym vedcom Ladsteinerom v roku 1901. Nezávisle na ňom potom český psychiater Ján Jánský popísal štvrtú krvnú skupinu. 

Znalosť dedičnosti krvných skupín je zásadná pre prevenciu možných problémov pri krvných transfúziách alebo počas tehotenstva. Znalosť vlastnej krvnej skupiny má zásadný vplyv na zdravie jedinca, darcovstvo krvi, transfúziu alebo v tehotenstve. Existuje niekoľko teórií zaoberajúcich sa spojením určitých ochorení a krvných skupín. Výskumy v tomto odvetví stále prebiehajú, ale existuje stále celý rad nezodpovedaných otázok. Znalosť vlastnej krvnej skupiny by mala byť súčasťou zdravotného povedomia každého človeka. 

https://www.prf­.upol.cz/file­admin/userdata/PrF/ka­tedry/kbb/Doku­menty/Materia­ly_k_vyuce/OG­CSB_-_cviceni_z_obec­ne_genetiky/OG­CSB_2020/07-Krevni-skupiny2020.pdf

https://www.wi­kiskripta.eu/w/Krev­n%C3%AD_skupi­ny

https://www.cckp9­.cz/krevni-skupiny

https://www.uv­n.cz/cs/o-krvi?start=2

https://www.my­protein.cz/blog/str­ava/stravovani-podle-krevnich-skupin/